TLAČOVÁ KONFERENCIA

Christine Lagardová, prezidentka ECB
Luis de Guindos, viceprezident ECB

Frankfurt nad Mohanom 21. januára 2021

Dámy a páni, spolu s viceprezidentom vás srdečne vítame na dnešnej tlačovej konferencii. Dovoľte nám oboznámiť vás s výsledkom dnešného zasadania Rady guvernérov, na ktorom sa zúčastnil aj výkonný podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis.

Rozbehnutie očkovacej kampane v rámci celej eurozóny je dôležitým míľnikom v riešení prebiehajúcej zdravotnej krízy. Pandémia však i napriek tomu stále predstavuje vážne riziká pre verejné zdravie i ekonomiky v eurozóne a v ostatných častiach sveta. Opätovný nárast počtu infikovaných koronavírusom (COVID-19) a reštriktívne a predĺžené opatrenia proti šíreniu nákazy zavedené v mnohých krajinách eurozóny narúšajú hospodársku aktivitu. Zatiaľ čo aktivita vo výrobnom sektore je naďalej stabilná, v sektore služieb je výrazne obmedzená, hoci menej ako počas prvej vlny pandémie začiatkom roka 2020. Objem produkcie sa v poslednom štvrťroku 2020 pravdepodobne znížil, pričom zintenzívnenie pandémie predstavuje určité riziká zhoršenia krátkodobého hospodárskeho výhľadu. V prostredí nízkeho dopytu a výraznej miery nevyužitých kapacít na trhu práce a trhu tovarov a služieb je inflácia naďalej veľmi nízka. Najnovšie údaje celkovo potvrdzujú naše predchádzajúce základné hodnotenie, z ktorého vyplývajú výrazné krátkodobé následky pandémie na hospodárstvo a dlhšie trvajúci slabý vývoj inflácie.

V tomto prostredí si zachovanie priaznivých podmienok financovania počas trvania pandémie pre všetky hospodárske odvetvia i naďalej vyžaduje výraznú menovú stimuláciu. Menová stimulácia pomáha znižovať neistotu a zvyšovať dôveru, čím stimuluje spotrebné výdavky a podnikové investície, podporuje hospodársku aktivitu a chráni strednodobú cenovú stabilitu. Miera neistoty však zostáva vysoká, aj pokiaľ ide o dynamiku vývoja pandémie a rýchlosť očkovacej kampane. Budeme tiež naďalej sledovať vývoj výmenného kurzu a jeho potenciálne účinky na strednodobý inflačný výhľad. Sme naďalej pripravení podľa potreby upraviť všetky svoje nástroje, aby sme zabezpečili trvalý vývoj inflácie smerom k nášmu inflačnému cieľu, a to v súlade s naším záväzkom týkajúcim sa jeho symetrie.

Rozhodli sme sa preto opätovne potvrdiť naše výrazne akomodačné nastavenie menovej politiky.

Po prvé, Rada guvernérov sa rozhodla ponechať kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni. Očakávame, že na súčasnej alebo nižšej úrovni zostanú, až kým nezaznamenáme, že sa výhľad vývoja inflácie počas horizontu našich projekcií výrazne približuje k úrovni dostatočnej blízkej, ale nižšej ako 2 %, a že sa tento vývoj inflácie konzistentne odráža v dynamike základnej inflácie.

Po druhé, budeme pokračovať v uskutočňovaní nákupov v rámci núdzového pandemického programu nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP), ktorého celkový rámec predstavuje 1 850 mld. €. Čistý nákup aktív v rámci programu PEPP budeme uskutočňovať minimálne do konca júna 2022, v každom prípade však dovtedy, kým podľa Rady guvernérov nepominie kríza spôsobená pandémiou koronavírusu.

Nákupy v rámci programu PEPP sa budú uskutočňovať v záujme zachovania priaznivých podmienok financovania počas trvania pandémie. Nákupy budeme realizovať flexibilne podľa trhových podmienok, s cieľom predísť sprísneniu finančných podmienok, ktoré by nebolo v súlade s neutralizovaním tlmiaceho účinku pandémie na projektovaný vývoj inflácie. Flexibilný priebeh nákupov z hľadiska času, jednotlivých tried aktív a jurisdikcií bude navyše aj naďalej podporovať plynulú transmisiu menovej politiky. Ak bude možné zachovať priaznivé podmienky financovania i pri objeme nákupov, ktorý počas horizontu čistých nákupov v rámci programu PEPP nevyčerpá stanovený rámec, potom tento rámec nemusí byť využitý v plnom rozsahu. Rovnako môže byť rámec programu znova prekalibrovaný, ak to bude potrebné na zachovanie priaznivých podmienok financovania, ktoré prispejú k zmierňovaniu negatívneho šoku pandémie ohrozujúceho vývoj inflácie.

Budeme pokračovať v reinvestovaní istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu PEPP minimálne do konca roka 2023. Redukcia portfólia PEPP v budúcnosti bude v každom prípade prebiehať riadeným spôsobom, aby nedošlo k ovplyvneniu primeraného nastavenia menovej politiky.

Po tretie, čistý nákup v rámci programu nákupu aktív (asset purchase programme – APP) bude pokračovať tempom 20 mld. € za mesiac. Naďalej očakávame, že mesačný čistý nákup aktív v rámci programu APP bude prebiehať dovtedy, kým to bude potrebné na posilnenie akomodačného vplyvu našich menovopolitických sadzieb, a že sa skončí krátko predtým, ako začneme zvyšovať kľúčové úrokové sadzby ECB.

Zároveň máme v úmysle pokračovať v reinvestovaní plnej výšky istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu nákupu aktív ešte po dlhšiu dobu od chvíle, keď začneme zvyšovať kľúčové úrokové sadzby ECB, v každom prípade však dovtedy, kým to bude potrebné na zachovanie priaznivého stavu likvidity a výraznej miery menovej akomodácie.

A napokon, aj naďalej budeme poskytovať dostatok likvidity prostredníctvom našich refinančných operácií. Predovšetkým tretia séria cielených dlhodobejších refinančných operácií (targeted longer-term refinancing operation – TLTRO III) je pre banky aj naďalej atraktívnym zdrojom financovania, čo prispieva k poskytovaniu bankových úverov podnikom a domácnostiam.

Dovoľte mi teraz priblížiť vám, z čoho sme pri svojom hodnotení vychádzali. Začnem ekonomickou analýzou. Po prudkom poklese v prvej polovici roka 2020 sa reálny HDP eurozóny v treťom štvrťroku výrazne zotavil a medzištvrťročne vzrástol o 12,4 %, hoci bol aj naďalej výrazne nižší ako pred pandémiou. Najnovšie hospodárske údaje, prieskumy a vysokofrekvenčné ukazovatele naznačujú, že opätovné zintenzívnenie pandémie a súvisiace sprísnenie opatrení proti šíreniu nákazy pravdepodobne spôsobili pokles aktivity v poslednom štvrťroku 2020 a očakáva sa, že ju budú tlmiť aj v prvom štvrťroku tohto roka. Toto hodnotenie celkovo zodpovedá aktuálnemu základnému scenáru vývoja podľa makroekonomických projekcií z decembra 2020.

Hospodársky vývoj v jednotlivých sektoroch prebieha naďalej nerovnomerne: sektor služieb je novými obmedzeniami sociálnych kontaktov a mobility zasiahnutý výraznejšie než priemyselný sektor. Napriek pokračovaniu rozpočtových opatrení na podporu domácností a podnikov sa v správaní spotrebiteľov naďalej prejavuje opatrnosť, ktorá pramení z pandémie a jej následkov na zamestnanosť a príjmy. Zhoršený stav podnikových súvah a neistota v spojitosti s výhľadom hospodárskeho vývoja navyše stále tlmí podnikové investície.

Pokiaľ ide o ďalší vývoj, očkovacia kampaň spustená koncom decembra umožňuje s väčšou dôverou očakávať vyriešenie zdravotnej krízy. Dosiahnutie plošnej imunity však určitý čas potrvá, pričom v súvislosti s pandémiou nemožno vylúčiť ani ďalší nepriaznivý vývoj. V strednodobom horizonte by mali oživenie ekonomiky eurozóny podporovať priaznivé podmienky financovania, expanzívna fiškálna pozícia a oživenie dopytu v dôsledku uvoľňovania opatrení proti šíreniu nákazy a ustupovania neistoty.

Riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho rastu v eurozóne celkovo zostávajú na strane pomalšieho rastu a naďalej menej výrazné. Hoci sú nové informácie o vyhliadkach svetového hospodárstva, dohoda o podobe budúcich vzťahov medzi EÚ a Spojeným kráľovstvom a začiatok očkovacej kampane povzbudivé, pokračovanie pandémie a jej následky na hospodárske a finančné podmienky sú i naďalej zdrojom rizík pomalšieho rastu.

Ročná miera inflácie v eurozóne zostala v decembri nezmenená na úrovni -0,3 %. Na základe aktuálnej dynamiky vývoja cien energií je v nasledujúcich mesiacoch pravdepodobný nárast celkovej inflácie, čiastočne aj vďaka ukončeniu dočasného zníženia dane z pridanej hodnoty v Nemecku. Základné cenové tlaky však majú zostať obmedzené v dôsledku nízkeho dopytu, predovšetkým v oblasti cestovného ruchu a súvisiacich služieb, ako aj v dôsledku nízkych mzdových tlakov a zhodnocovania výmenného kurzu eura. Po odznení následkov pandémie má oživenie dopytu, podporované akomodačnou rozpočtovou a menovou politikou, vyvolať tlak na rast inflácie v strednodobom horizonte. Ukazovatele odvodené z výsledkov prieskumov i trhové ukazovatele dlhodobejších inflačných očakávaní zostávajú na nízkej úrovni, aj keď trhové ukazovatele inflačných očakávaní mierne stúpli.

Pokiaľ ide o menovú analýzu, ročná miera rastu menového agregátu M3 v dôsledku pokračujúceho rastu objemu vkladov v novembri 2020 vzrástla z októbrových 10,5 % na 11,0 %. K výraznému rastu peňažnej zásoby naďalej prispievajú prebiehajúce nákupy aktív uskutočňované Eurosystémom, ktoré zostávajú najväčším zdrojom tvorby peňazí. V prostredí naďalej zvýšeného záujmu o likviditu v sektore držby peňazí a nízkych oportunitných nákladov držby najlikvidnejších foriem peňazí k rastu peňažnej zásoby naďalej najviac prispieva menový agregát M1.

Vývoj úverov poskytnutých súkromnému sektoru sa vyznačoval miernou dynamikou úverovania nefinančných korporácií a stabilnou dynamikou úverov domácnostiam. Mesačný objem úverov nefinančným korporáciám v novembri zostal veľmi obmedzený a pokračoval tak v trende pozorovanom od konca leta. Ročná miera rastu pritom zostala zhruba nezmenená na úrovni 6,9 %, čo je stále odrazom výrazného nárastu úverovania v prvej polovici roka. Ročná miera rastu úverov domácnostiam v novembri zostala celkovo stabilná na úrovni 3,1 % i vďaka značnej pozitívnej mesačnej zmene.

Podľa nového prieskumu bankových úverov za posledný štvrťrok 2020 došlo k sprísneniu podmienok podnikových úverov. Hlavnou príčinou sprísnenia bol nárast vnímaného rizika zo strany bánk v podmienkach pokračujúcej neistoty v otázke hospodárskeho oživenia a obáv v súvislosti s úverovou schopnosťou dlžníkov. Banky zapojené do prieskumu uvádzali aj pokles úverového dopytu podnikov v poslednom štvrťroku. Prieskum zároveň naznačil ďalší nárast čistého dopytu domácností po úveroch na kúpu nehnuteľností na bývanie v poslednom štvrťroku, a to i napriek ďalšiemu sprísňovaniu úverových štandardov.

Celkovo naše opatrenia menovej politiky spolu s opatreniami, ktoré prijali vlády jednotlivých krajín a ďalšie európske inštitúcie, zostávajú nevyhnutné na podporu podmienok poskytovania bankových úverov a prístupu k financovaniu, predovšetkým pre subjekty najviac postihnuté pandémiou.

Porovnanie výsledkov ekonomickej analýzy so signálmi vyplývajúcimi z menovej analýzy potvrdilo, že podpora hospodárskej aktivity a jednoznačný vývoj inflácie smerom k úrovni nižšej, ale blízkej 2 % v strednodobom horizonte si vyžaduje výraznú mieru menovej akomodácie.

Pokiaľ ide o rozpočtovú politiku, vzhľadom na prudkú kontrakciu hospodárstva eurozóny má naďalej zásadný význam ambiciózna a koordinovaná rozpočtová politika. V tomto smere je vzhľadom na nízky dopyt podnikov a domácností v dôsledku zhoršovania pandémie a zintenzívnenia opatrení proti šíreniu nákazy potrebné pokračovať v rozpočtovej podpore na národnej úrovni. Rozpočtové opatrenia prijaté v reakcii na núdzovú pandemickú situáciu by zároveň mali zostať v čo najväčšej miere cielené a dočasné. Tri ochranné programy na podporu pracujúcich, podnikov a vlád, ktoré schválila Európska rada, predstavujú dôležitú finančnú pomoc.

Rada guvernérov si uvedomuje zásadnú úlohu balíka opatrení Next Generation EU a zdôrazňuje dôležitosť jeho bezodkladnej realizácie. Vyzýva členské štáty, aby urýchlili proces ratifikácie, bezodkladne dokončili svoje plány podpory obnovy a odolnosti a prostriedky použili na produktívne verejné výdavky, sprevádzané štrukturálnymi opatreniami zameranými na zvyšovanie produktivity. Program Next Generation EU by tak mohol prispieť k rýchlejšiemu, výraznejšiemu a jednotnejšiemu oživeniu a zároveň by sa zvýšila hospodárska odolnosť a rastový potenciál ekonomík členských štátov, čo by podporilo účinnosť menovej politiky v eurozóne. Takéto štrukturálne opatrenia sú obzvlášť dôležité pri riešení dlhodobých štrukturálnych a inštitucionálnych nedostatkov a rýchlejšom prechode na ekologické a digitálne hospodárstvo.

Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.

Doslovné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.