Úvodné vyhlásenie Piera Cipolloneho, člena Výkonnej rady ECB, vo Výbore Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci
Brusel 8. apríla 2025
Je pre mňa cťou s vami dnes pokračovať v našej diskusii o digitálnom eure.
V prospech zavedenia digitálneho eura hovorí mnoho presvedčivých argumentov, ktoré sa podľa mňa všetky zbiehajú do jednej zásadnej myšlienky: posilňovania strategickej autonómie Európy.
Dnes by som sa chcel zamerať na význam strategickej autonómie každodenných platieb v praxi, pričom rozoberiem kľúčovú úlohu hotovosti i výhody digitálneho eura.
Vzhľadom na aktuálne menej predvídateľné medzinárodné prostredie nastal čas prijať konkrétne kroky.
Maloobchodné platby sa dnes v čoraz väčšej miere realizujú digitálnou formou.[1] Ľudia pri nákupoch v obchodoch čoraz viac používajú digitálne platobné prostriedky. Zároveň stále viac nakupujú na internete. Významná časť týchto transakcií je však naďalej závislá od mimoeurópskych poskytovateľov platobných služieb. V trinástich krajinách eurozóny dnes ľudia pri platbách v obchodoch využívajú výlučne medzinárodné kartové schémy alebo mobilné riešenia.[2] A aj v prípadoch, keď vnútroštátne kartové schémy existujú, pri cezhraničných platbách v rámci eurozóny sú odkázané na systém spoločného používania s medzinárodnými kartovými schémami (tzv. co‑badging). V nie príliš vzdialenej budúcnosti by tento stav mohol viesť k závislosti od ďalších súkromných platobných prostriedkov, napríklad zahraničných stablecoinov.
Nadmerná závislosť od zahraničných poskytovateľov oslabuje našu odolnosť a ohrozuje našu menovú suverenitu.[3] Zároveň zdôrazňuje naliehavú potrebu digitálneho eura. Ak nebudeme konať, tak sa nielen vystavíme značným rizikám, ale zároveň prídeme o veľkú príležitosť.
Zásadná úloha hotovosti pri zabezpečovaní finančnej inklúzie a odolnosti
Hotovosť je napriek rapídnej digitalizácii maloobchodných platieb aj naďalej základným kameňom európskeho finančného systému a v súčasnosti je naším jediným verejným platobným prostriedkom.
Naďalej vysoký dopyt po hotovosti[4] zdôrazňuje význam jej zachovania ako pohodlného, bezpečného a univerzálne akceptovaného platobného prostriedku a prostriedku uchovania hodnoty.
Hotovosť zabezpečuje finančnú inklúziu, no zohráva tiež kľúčovú úlohu pri zachovávaní odolnosti našich platobných systémov a ekonomík. V krízových obdobiach, napríklad počas kybernetických útokov alebo výpadkov elektrickej energie, je hotovosť spoľahlivým záložným platobným prostriedkom. Svedčia o tom aj minuloročné prírodné katastrofy vo viacerých častiach eurozóny.
Eurosystém je preto plne odhodlaný zabezpečiť, aby hotovosť bola aj naďalej široko dostupným a akceptovaným platobným prostriedkom pre všetkých v Európe. Zaviedli sme komplexnú hotovostnú stratégiu.[5] Okrem toho v súčasnosti navrhujeme novú podobu eurových bankoviek s cieľom zabezpečiť pripravenosť našej meny na budúcnosť.
ECB okrem toho jednoznačne víta navrhované nariadenie upravujúce postavenie eurových bankoviek a mincí ako zákonného platidla. Ako sme uviedli vo svojom stanovisku, nariadenie by malo jednoznačne zakázať ex ante jednostranné vylúčenie hotovostných platieb zo strany maloobchodníkov alebo poskytovateľov služieb. Malo by tiež zabezpečiť, aby členské štáty vyvodzovali voči bankovému sektoru zodpovednosť za poskytovanie základných hotovostných služieb súkromným aj podnikovým klientom a zabezpečovali adekvátny prístup k zariadeniam na výber a vkladanie eurových bankoviek a mincí v celej eurozóne.[6]
Naliehavosť posilnenia strategickej autonómie Európy v oblasti digitálnych platieb v meniacom sa geopolitickom prostredí
Musíme však tiež zabezpečiť, aby mali Európania popri hotovosti k dispozícii aj bezpečný a spoľahlivý digitálny platobný prostriedok, ktorý umožňuje využívať jej hlavné výhody v digitálnej sfére. Rastúca obľúbenosť digitálnych platieb znamená, že akceptácia a dostupnosť hotovosti už nestačia na pokrytie čoraz väčšieho množstva rôznych možností platieb. Internetové nákupy napríklad predstavujú viac ako tretinu našich maloobchodných transakcií, no hotovosťou sa na internete platiť nedá a európske platobné služby často nie sú k dispozícii[7], čo znamená, že sme odkázaní na mimoeurópske platobné systémy. Túto štrukturálnu slabinu musíme odstrániť.
Európa si nemôže dovoliť príliš sa spoliehať na zahraničné platobné riešenia. V podmienkach zvýšeného geopolitického napätia sa tak stávame závislými od priazne iných. O naliehavosti zachovania našej autonómie v oblasti obrany a energetiky už niet pochýb. Avšak rovnako naliehavé je zachovanie autonómie v zásadných službách, ako sú každodenné platby. Bez nej sme vystavení geopolitickým hrozbám a riskujeme stratu našej menovej suverenity. Aktuálny medzinárodný vývoj vážnosť týchto rizík potvrdzuje.
Naša závislosť od zahraničných poskytovateľov platobných služieb pritom zároveň oslabuje náš hospodársky potenciál a našu konkurencieschopnosť. Z dôvodu fragmentácie platobného trhu európski poskytovatelia platobných služieb často nemajú možnosť poskytovať služby na celoeurópskej úrovni. Túto príležitosť tak využívajú mimoeurópski poskytovatelia, ktorí svoje služby dokážu ponúkať nielen na európskej, ale i na medzinárodnej úrovni.
Na našu fragmentovanú trhovú štruktúru okrem toho draho doplácame. Existuje však riešenie – sme oprávnení rozhodnúť, aký jednotný by náš platobný trh mal byť.
Dostupné údaje poukazujú na klesajúci trhový podiel domácich kartových schém v celej Európe[8], zatiaľ čo medzinárodné schémy účtujú európskym bankám a obchodníkom vysoké poplatky.[9]
V dôsledku rastúcej popularity digitálnych peňaženiek ako napríklad PayPal alebo Apple Pay pritom európske banky čelia ďalšiemu odlevu poplatkov a klientskych údajov.
Nedávne opatrenia novej vlády Spojených štátov na podporu kryptoaktív a stablecoinov krytých americkým dolárom vyvolávajú obavy o finančnú stabilitu a strategickú autonómiu Európy. Mohli by mať za následok nielen ďalšiu stratu poplatkov a údajov, ale aj presun európskych vkladov do Spojených štátov a ďalšie posilnenie postavenia dolára v cezhraničných platbách. Súkromné podniky sú zároveň čoraz viac otvorené akceptovaniu stablecoinov pri klientskych platbách, čo by mohlo mať ďalekosiahle dôsledky na menovú suverenitu.[10]
Ak si chceme za týchto okolností zachovať suverenitu, potrebujeme partnerstvo verejného a súkromného sektora, ktorého základom by bolo digitálne euro ako verejný európsky platobný prostriedok vychádzajúci z legislatívy EÚ.
Eurozóna by vďaka nemu mala svoju finančnú budúcnosť naďalej vo vlastných rukách. Zavedenie bezpečnej, všeobecne akceptovanej a univerzálne použiteľnej digitálnej platobnej možnosti – ktorá by v prvom rade bola v európskej réžii – by znížilo našu závislosť od zahraničných poskytovateľov. Zahraničným stablecoinom by zároveň skomplikovalo možnosť etablovať sa v eurozóne ako bežný prostriedok výmeny.[11]
Digitálne euro by spotrebiteľom v Európe poskytlo jednoduchý a bezpečný platobný prostriedok, ktorého základné funkcie by boli bezplatné, ktorý by mohli používať na všetky druhy platieb kdekoľvek v eurozóne a ktorý by zároveň zaručoval ich súkromie.[12] Európski obchodníci by boli vďaka nemu chránení pred prehnanými poplatkami medzinárodných kartových schém a pri rokovaniach o poplatkoch s nimi by boli vo výhodnejšej pozícii.[13]
Možnosť používania digitálneho eura offline by okrem toho prispela k spoľahlivosti každodenných platieb, keďže spotrebitelia aj obchodníci by digitálne euro mohli používať aj bez internetového pripojenia.
Čo je dôležité, európski poskytovatelia platobných služieb by vďaka digitálnemu euru mohli znova pôsobiť autonómne.[14] Digitálne euro by nekonkurovalo súkromným iniciatívam. Namiesto toho by využívalo synergie a súkromným iniciatívam by umožnilo jednoduchšie expandovať v rámci EÚ, čo by pomohlo odstrániť prekážky vedúce k súčasnej fragmentácii.
Jedným z príkladov týchto synergií by bolo integrované riešenie, ktoré by súkromným iniciatívam umožňovalo efektívne poskytovať vďaka jednotným štandardom digitálneho eura všetky druhy služieb v rámci celej eurozóny.
Ľudia by tak nemuseli hľadať alternatívne zahraničné platobné riešenia. Európske banky by si udržali svojich klientov a dostávali by adekvátnu kompenzáciu za svoje služby.
Svet platieb sa rýchlo mení, preto je nevyhnutné pokročiť v práci na legislatíve týkajúcej sa digitálneho eura.
Dôsledky nečinnosti sú stále zreteľnejšie. Hrozila by nám strata kontroly nad našou finančnou infraštruktúrou, vyššia závislosť od zahraničných systémov a možné výpadky našich bankových a úverových systémov. Odkladanie zavedenia digitálneho eura by spomalilo našu spoločnú verejno-súkromnú reakciu na tieto riziká. Občania Európy sa na nás spoliehajú v tom, že Európe umožníme využiť šancu a byť na čele zmien namiesto toho, aby sa len prizerala.
Projekt digitálneho eura napreduje
Dovoľte mi teraz prejsť k stavu realizácie technických aspektov nášho projektu.
Právny rámec má zásadný význam z hľadiska formovania spôsobu fungovania digitálneho eura vrátane jeho postavenia ako zákonného platidla a spôsobu ochrany súkromia. Projekt digitálneho eura zároveň napreduje podľa plánu a v súčasnosti sa blížime ku koncu prípravnej fázy.[15]
Spolu s účastníkmi trhu vyvíjame súbor pravidiel digitálneho eura – jednotný súbor pravidiel, štandardov a postupov pre platby v digitálnych eurách.[16] V minulosti ste sa pýtali, aké výhody by digitálne euro prinieslo súkromnému sektoru. Tento súbor pravidiel európskym poskytovateľom platobných služieb umožní využiť výhody otvorených štandardov digitálneho eura a jeho postavenia ako zákonného platidla a rozšíriť svoje služby do celej eurozóny. Keď spoluzákonodarcovia prijmú príslušné právne predpisy, tieto štandardy budeme môcť skompletizovať a účastníci trhu ich budú môcť ešte pred možným vydaním digitálneho eura začať používať.[17] Výhody digitálneho eura by tak obchodníci i spotrebitelia mohli začať využívať už v predstihu. V priebehu tohto týždňa zverejníme aktuálne informácie o stave vývoja súboru pravidiel.
Je nevyhnutné, aby digitálne euro zabezpečovalo stabilitu finančného systému – vaše obavy v tejto súvislosti sme si vypočuli, a ide o jednu z našich kľúčových priorít. Ako som naposledy spomenul, v súčasnosti vyvíjame metodiku, ktorá tvorí pevný analytický základ na určenie limitu držby digitálneho eura.[18] Táto metodika vychádza z troch pilierov spomínaných v legislatívnom návrhu – použiteľnosti, menovej politiky a finančnej stability. Vychádzame z návrhov a pripomienok všetkých účastníkov trhu, pričom výsledky plánujeme zverejniť v lete. Z predbežných zistení vyplýva, že používanie digitálneho eura na realizáciu každodenných platieb nebude mať nepriaznivý vplyv na finančnú stabilitu, bankový dohľad ani menovú politiku.
Ako už niektorí z vás spomenuli, táto verejno-súkromná snaha o znovunadobudnutie autonómie v oblasti maloobchodných platieb bude mať väčšiu šancu uspieť, ak bude zároveň podporovať inovácie. V októbri minulého roka sme preto vydali výzvu na vyjadrenie záujmu o inovačné partnerstvá v súvislosti s digitálnym eurom.[19] Hlavným cieľom je experimentovať s podmienenými platbami a ďalšími inovatívnymi možnosťami platieb. Analyzujeme napríklad možnosť, ako za určitú službu zaplatiť až v momente jej dodania, a predísť tak zdĺhavému a neistému procesu vrátenia peňazí.
Zaznamenali sme veľký záujem rôznych trhových odvetví: približne 100 žiadateľov chce ďalej experimentovať s novými možnosťami platieb a technologickými riešeniami.[20] Tieto inovačné partnerstvá budú v konečnom dôsledku prínosom pre všetkých poskytovateľov a používateľov digitálneho eura. Poskytovatelia budú môcť rozširovať svoju klientsku a príjmovú základňu, zatiaľ čo používatelia budú využívať výhody inovatívnych platobných možností.
Napreduje aj technická práca v oblasti ochrany súkromia, offline funkcionality a prevádzkovej odolnosti. Zároveň prebieha proces verejného obstarávania s cieľom uzavrieť rámcové dohody s možnými budúcimi poskytovateľmi služieb digitálneho eura.[21]
V neposlednom rade realizujeme aj komplexný prieskum potrieb používateľov s cieľom získať praktické informácie o používateľských preferenciách a zabezpečiť, aby digitálne euro ľuďom prinášalo jednoznačné výhody.[22] Na tento aspekt ste poukázali aj v nedávnom uznesení Európskeho parlamentu k výročnej správe ECB.[23]
Záver
Na záver mi dovoľte ešte pár slov.
Nastal čas konať. Ak chceme zvýšiť našu odolnosť voči možným rušivým vplyvom a vyvolať obrat v našej neustále rastúcej závislosti od zahraničných spoločností, je nevyhnutné pokročiť v práci na právnych predpisoch týkajúcich sa digitálneho eura a postavenia hotovosti ako zákonného platidla.
Význam strategickej autonómie Európy zdôrazňujeme od samého začiatku projektu digitálneho eura.[24] Dobrou správou je, že spoluzákonodarcovia i ECB sa touto témou v posledných rokoch intenzívne zaoberajú.
Ide o spoločný verejno-súkromný európsky projekt, a ako spoluzákonodarcovia v jeho realizácii zohrávate zásadnú úlohu. Nastal čas konať, aby sa strategická autonómia Európy v dôležitej oblasti platieb stala skutočnosťou.
Aby bol projekt digitálneho eura úspešný, potrebujeme solídnu a perspektívnu legislatívu. ECB je pripravená prispieť k rozhodovaciemu procesu technickými podkladmi, a o stave realizácie projektu vás samozrejme budeme aj naďalej informovať.
Ukážme všetkým Európanom, že v dnešnom rýchlo sa meniacom svete sa dokážeme výzvam postaviť čelom a že sme schopní chrániť našu menu a zaručovať ľuďom možnosť slobodného výberu spôsobu platieb.
Ďakujem vám za pozornosť.
ECB (2024), Study on the payment attitudes of consumers in the euro area (SPACE), december.
ECB (2025), Report on card schemes and processors, február. Domáce platobné možnosti pri internetových nákupoch okrem toho ponúka len niekoľko európskych krajín.
Podľa aktuálnej platobnej štatistiky ECB sa v prvom polroku 2024 uskutočnilo prostredníctvom medzinárodných kartových schém 66 % všetkých elektronicky iniciovaných transakcií vykonaných prostredníctvom kariet vydaných v eurozóne (oproti 61 % v roku 2022).
Celková hodnota eurových bankoviek v obehu v súčasnosti predstavuje takmer 1,6 bil. €, pričom bankovky obiehajú rýchlo: v roku 2024 bola hodnota bankoviek, ktoré banky vydali svojim klientom, na podobnej úrovni: tesne nad 1,6 bil. €.
Cieľom hotovostnej stratégie Eurosystému je zabezpečovať všeobecnú dostupnosť hotovosti a jej akceptáciu ako platobného prostriedku a prostriedku uchovania hodnoty. Ďalšie informácie: ECB (2025), ECB vybrala motívy budúcich eurových bankoviek, tlačová správa, 31. január.
Tento prístup zabezpečuje právnu istotu v prípade osobne realizovaných platieb a je v súlade s ustanoveniami návrhu nariadenia o digitálnom eure. Ďalšie informácie: návrh nariadenia Európskeho parlamentu a Rady o eurobankovkách a eurominciach ako zákonnom platidle, Európska komisia, COM(2023) 364 final, 28. júna 2023, a stanovisko Európskej centrálnej banky z 13. októbra 2023 k návrhu nariadenia o eurobankovkách a eurominciach ako zákonnom platidle (CON/2023/31).
ECB (2024), op. cit.
ECB (2025), Report on card schemes and processors, február.
EuroCommerce (2024), EU businesses’ competitiveness impacted by current cards payments landscape – a call for urgent action, pozičný dokument, 8. júl.
Spoločnosť PayPal napríklad oznámila zámer zaviesť do konca roka 2025 svoj vlastný stablecoin – PayPal USD (PYUSD) – ako platobnú možnosť pre viac ako 20 miliónov malých a stredných obchodníkov, ktorí tak budú mať k dispozícii jednoduchý spôsob platieb dodávateľom prostredníctvom novej funkcie úhrady účtov s využitím PYUSD. Namiesto odosielania platieb prostredníctvom tradičných bankových sietí budú môcť podniky platby PYUSD realizovať okamžite, bez akýchkoľvek sprostredkovateľov. Platobnú možnosť PYUSD je možné využívať na všetkých miestach, ktoré akceptujú platby cez PayPal, vrátane miliónov obchodníkov na celom svete. Platby prostredníctvom PYUSD sú už na elektronických obchodných platformách a platobných termináloch jednou z platobných možností, čo obchodníkom umožňuje akceptovať klientske platby.
Ďalšie informácie: Lane, P. R. (2025), The digital euro: maintaining the autonomy of the monetary system, prejav na konferencii University College Cork Economics Society Conference 2025, Cork, 20. marec.
Vďaka offline funkcionalite by ľudia mohli digitálne euro používať aj v prípade slabého alebo žiadneho pripojenia na internet. Pred uskutočnením platby by si používatelia museli vopred dobiť svoj offline platobný účet v digitálnych eurách, pričom tieto prostriedky by boli uložené lokálne na ich zariadení. Platba by prebehla bez účasti akejkoľvek tretej strany. Viac informácií o ochrane súkromia: Daman, M.G.A. (2024), Making the digital euro truly private, Blog ECB, ECB, 13. jún.
Podobne ako v súčasnosti iné platobné systémy by aj poskytovatelia platobných služieb distribuujúci digitálne euro mohli obchodníkom za tieto služby účtovať poplatky. Maximálna výška poplatkov pre obchodníkov a poskytovateľov platobných služieb by bola obmedzená, ako to navrhuje Európska komisia vo svojom legislatívnom návrhu o digitálnom eure. Tak ako pri výrobe a emisii bankoviek by náklady spojené s vytvorením schémy a infraštruktúry digitálneho eura znášal Eurosystém.
Existuje viacero príkladov trhových iniciatív, ktoré sa snažia poskytovať celoeurópske riešenia. Skupina 14 bánk z Francúzska, Nemecka, Belgicka, Holandska a Luxemburska by napríklad chcela zaviesť v rámci Európskej platobnej iniciatívy (European Payments Initiative – EPI) novú značku s názvom Wero, ktorá v súčasnosti ponúka platobné riešenia pre platby medzi súkromnými osobami a platby online (ak sú akceptované). Hoci ide o pozitívny vývoj, dosah tejto iniciatívy v rámci EÚ je obmedzený a jej tvorcovia nemajú v pláne expandovať do oblasti platieb na predajných miestach s bezkontaktným riešením. Ďalšou iniciatívou je EuroPA – European Payments Alliance – prostredníctvom ktorej začali spoločnosti Bancomat, Bizum a MB WAY ponúkať používateľom v Taliansku, Portugalsku, Španielsku a Andorre službu okamžitého posielania a prijímania peňazí prostredníctvom telefónneho čísla. Interoperabilita domácich platobných schém má potenciál prepojiť samostatné platobné systémy, avšak na vytvorenie skutočne bezbariérového a integrovaného platobného riešenia je potrebné prekonať množstvo technických, regulačných a používateľských prekážok, predovšetkým s prihliadnutím na rôzne možnosti platieb, napríklad na predajných miestach a v elektronických obchodoch. Tieto európske súkromné iniciatívy by mohli vďaka výhodám otvorených štandardov digitálneho eura a jeho postavenia ako zákonného platidla jednoduchšie expandovať do ďalších krajín a ťažiť z nižších nákladov spojených s realizáciou nových možností platieb.
ECB (2024), Progress on the preparation phase of a digital euro – Second Progress Report, 2. december.
Eurosystém zriadil skupinu pre vývoj súboru pravidiel pre schému digitálneho eura s cieľom využiť odborné znalosti zástupcov finančného sektora, spotrebiteľov a obchodníkov. Skupinu tvorí 22 odborníkov z verejného a súkromného sektora so skúsenosťami v oblasti financií a platobného styku. Zoznam členov: ECB (2023), Members of the Rulebook Development Group, 15. február. Ďalšie informácie: list Piera Cipolloneho predsedníčke Výboru Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci Aurore Lalucqovej, Update on work of digital euro Rulebook Development Group, 5. september 2024.
Súbor pravidiel digitálneho eura by stanovil jednotné štandardy pre celú eurozónu. Štandardy akceptácie digitálneho eura by boli bezplatne poskytnuté na ďalšie použitie súkromným stranám, ktoré budú môcť na ich základe vyvíjať vlastné služby. Súkromní poskytovatelia tak budú môcť na technickej úrovni dosiahnuť celoeurópsku akceptáciu, čo prinesie výhody nákladovej efektívnosti a integrovanejší európsky platobný trh. Rozšírenie ich geografického dosahu a ich portfólia produktov im umožní zvýšiť konkurencieschopnosť na medzinárodnej úrovni. Popri zaručení technickej akceptácie by však ešte boli potrebné obchodné dohody.
ECB spolu s odborníkmi z národných centrálnych bánk a príslušných vnútroštátnych orgánov pracuje na vývoji komplexnej metodiky kalibrácie limitu držby digitálneho eura. Na technickom zasadnutí na tému digitálneho eura 16. júla 2024 členské združenia Rady pre retailové platby v eurách vyjadrili svoje stanoviská k faktorom tejto kalibrácie, ktoré boli v procese vývoja metodiky zohľadnené. Ďalšie informácie: ECB (2024), Preliminary methodology for calibrating holding limits, 10. december.
ECB (2024), Call for expressions of interest in innovation partnerships for the digital euro, MIP News, 31. október.
Medzi žiadateľmi bolo 25 start-upov, 18 spoločností z oblasti IT, desať ďalších poskytovateľov platobných služieb, deväť univerzít a päť bánk. Príkladmi nových možností platieb sú: i) používanie smartfónu na nástup/výstup v prostriedkoch verejnej dopravy s možnosťou podmieneného vrátenia peňazí v prípade meškania, ii) využitie práva spotrebiteľa na zrušenie predplatného – proces, ktorý v súčasnosti nie je vždy transparentný.
Proces výberu možných poskytovateľov sa začal v roku 2024. Vydali sme výzvy na predkladanie žiadostí o uzavretie rámcových dohôd v prípade piatich komponentov digitálneho eura, ktoré by mali prevádzkovať poskytovatelia mimo Eurosystému: i) vyhľadávanie aliasov, ii) bezpečná výmena platobných informácií, iii) kontrola podvodov a riadenie rizík, iv) offline komponent, a v) aplikácia digitálneho eura a súvisiaci súbor nástrojov na vývoj softvéru. Ostatné komponenty, napríklad vyrovnanie platieb, by boli zabezpečované v rámci Eurosystému. Ďalšie informácie: list Piera Cipolloneho predsedníčke Výboru Európskeho parlamentu pre hospodárske a menové veci Irene Tinagliovej, Update on work of digital euro Rulebook Development Group and start of selection procedure for potential digital euro providers, 3. január 2024.
ECB poverila špecializovaného poskytovateľa realizáciou komplexného prieskumu potrieb používateľov, ktorý sa začal v septembri 2024. Cieľom prieskumu je získať praktické informácie o preferenciách používateľov v záujme podpory používania digitálneho eura. Prieskum sa zameriava na tieto hlavné oblasti: i) všeobecná analýza segmentácie širšej populácie s cieľom zistiť, kto by digitálne euro používal a aké potreby by digitálne euro muselo spĺňať, ii) používateľské preferencie, pokiaľ ide o limit držby digitálneho eura, ktoré budú zohľadnené v rámci technickej práce na metodike kalibrácie limitu držby, a iii) hĺbkový prieskum zraniteľných skupín a menších obchodníkov. Použitá metodika zahŕňa prieskumy, cieľové skupiny, partnerské rozhovory a online komunitu na rýchlu konzultáciu s používateľmi. Výsledky prieskumu by mali byť zverejnené v polovici roka 2025.
Európsky parlament (2025), SPRÁVA o Európskej centrálnej banke – výročná správa za rok 2024, 22. január.
ECB (2020), Report on a digital euro, október.
Európska centrálna banka
Generálne riaditeľstvo pre komunikáciu
- Sonnemannstrasse 20
- 60314 Frankfurt nad Mohanom, Nemecko
- +49 69 1344 7455
- media@ecb.europa.eu
Šírenie je dovolené len s uvedením zdroja.
Kontakty pre médiá