Úvodné vyhlásenie na tlačovej konferencii

Mario Draghi, prezident ECB,
Vítor Constâncio, viceprezident ECB,
Viedeň 2. júna 2016

Dámy a páni, spolu s viceprezidentom vás srdečne vítame na dnešnej tlačovej konferencii. Guvernérovi Nowotnému by som rád poďakoval za prejavenú pohostinnosť a osobitná vďaka patrí jeho spolupracovníkom za vynikajúcu organizáciu dnešného zasadania Rady guvernérov. Teraz mi dovoľte oboznámiť vás s výsledkom nášho zasadania.

Na základe pravidelnej ekonomickej a menovej analýzy sme sa rozhodli ponechať kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni. Aj naďalej očakávame, že na súčasnej alebo nižšej úrovni zostanú počas dlhšieho obdobia a ešte podstatnú dobu po skončení čistého nákupu aktív. Pokiaľ ide o neštandardné opatrenia menovej politiky, potvrdzujeme, že mesačné nákupy aktív v objeme 80 mld. € majú prebiehať do konca marca 2017, v prípade potreby aj dlhšie, avšak minimálne dovtedy, kým sa podľa Rady guvernérov neprejaví trvalá zmena vývoja inflácie zodpovedajúca jej inflačnému cieľu. Ako ďalší krok začneme 8. júna uskutočňovať nákupy v rámci nášho programu nákupu aktív podnikového sektora (corporate sector purchase programme – CSPP). Okrem toho 22. júna uskutočníme prvú z našej novej série cielených dlhodobejších refinančných operácií. Bližšie informácie o konkrétnych aspektoch realizácie programu CSPP budú zverejnené po tlačovej konferencii na internetovej stránke ECB.

Komplexný súbor rozhodnutí prijatých na začiatku marca podporuje dynamiku hospodárskeho oživenia v eurozóne a prispieva k návratu inflácie na úroveň nižšiu, ale blízku 2 %. Naše opatrenia predovšetkým aj naďalej zmierňujú cenu úverov a prispievajú k posilňovaniu tvorby úverov. Hospodárske oživenie postupne napreduje. Okrem už zohľadnených stimulov sa dodatočný stimulačný účinok očakáva od opatrení menovej politiky, ktoré ešte len budú zavedené. Tento účinok prispeje k lepšiemu vyváženiu rizík ohrozujúcich výhľad vývoja hospodárskeho rastu a inflácie. Za súčasných okolností je nevyhnutné zabezpečiť, aby sa prostredie veľmi nízkej inflácie nepremietlo do sekundárnych účinkov na mzdový vývoj a cenotvorbu. Rada guvernérov bude pozorne sledovať vývoj výhľadu cenovej stability a ak to bude na dosiahnutie jej cieľa nevyhnutné, bude konať, pričom využije všetky nástroje, ktoré má v rámci svojho mandátu k dispozícii.

Dovoľte mi teraz priblížiť vám, z čoho sme pri našom hodnotení vychádzali. Začnem ekonomickou analýzou. Reálny HDP eurozóny v prvom štvrťroku 2016 medzištvrťročne stúpol o 0,5 %, po 0,3 % v poslednom štvrťroku 2015. K hospodárskemu rastu naďalej prispieva domáci dopyt, zatiaľ čo slabý vývoz ho tlmí. Najnovšie údaje poukazujú na pokračujúci rast v druhom štvrťroku, hoci jeho tempo bolo pravdepodobne pomalšie než v prvom štvrťroku. V nasledujúcom období očakávame, že hospodárske oživenie bude pokračovať miernym, ale stabilným tempom. Domáci dopyt stále ťaží z účinkov opatrení našej menovej politiky na reálnu ekonomiku. Priaznivé podmienky financovania a zlepšenie ziskovosti podnikov naďalej podporujú investičnú aktivitu. Reálny disponibilný príjem domácností a súkromnú spotrebu okrem toho dodatočne podporuje stabilný rast zamestnanosti, ktorý ťaží aj z predchádzajúcich štrukturálnych reforiem, a stále pomerne nízke ceny ropy. Rozpočtová politika v krajinách eurozóny je navyše mierne expanzívna. Hospodárske oživenie v eurozóne však aj naďalej spomaľujú tlmené vyhliadky rastu v rozvíjajúcich sa ekonomikách, nevyhnutné bilančné úpravy vo viacerých sektoroch a pomalé tempo implementácie štrukturálnych reforiem.

Tento výhľad sa v zásade odráža aj v makroekonomických projekciách odborníkov Eurosystému pre eurozónu z júna 2016, podľa ktorých sa ročný reálny HDP zvýši o 1,6 % v roku 2016 a o 1,7 % v rokoch 2017 a 2018. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov ECB z marca 2016 bol výhľad rastu reálneho HDP na rok 2016 upravený nahor a na roky 2017 a 2018 zostal zhruba nezmenený.

Riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho rastu v eurozóne zostávajú na strane pomalšieho rastu, no vďaka prijatým menovopolitickým opatreniam a očakávaným ďalším stimulom sa rovnováha rizík zlepšila. Riziká pomalšieho rastu naďalej súvisia s vývojom svetového hospodárstva, s nadchádzajúcim britským referendom a ďalšími geopolitickými rizikami.

Podľa rýchleho odhadu Eurostatu dosiahla ročná miera inflácie HICP eurozóny v máji 2016 úroveň -0,1 % (-0,2 % v apríli), najmä vzhľadom na vyššiu infláciu cien energií a služieb. Čo sa týka budúceho vývoja, vzhľadom na súčasné ceny ropných futures je pravdepodobné, že miera inflácie zostane v najbližších mesiacoch naďalej veľmi nízka alebo záporná a zvýši sa až v druhej polovici roka 2016, do značnej miery v dôsledku bázických efektov v ročnej miere zmeny cien energií. V rokoch 2017 a 2018 by sa mala miera inflácia vďaka našim menovopolitickým opatreniam a očakávanému hospodárskemu oživeniu ďalej zvyšovať.

Tento vývoj sa zhruba odráža aj v makroekonomických projekciách odborníkov Eurosystému pre eurozónu z júna 2016, podľa ktorých by mala ročná miera inflácie HICP dosiahnuť 0,2 % v roku 2016, 1,3 % v roku 2017 a 1,6 % v roku 2018. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov ECB z marca 2016 bol výhľad vývoja inflácie HICP na rok 2016 vzhľadom na nedávny rast cien ropy upravený mierne nahor a na roky 2017 a 2018 zostal nezmenený.

Pokiaľ ide o menovú analýzu, menový agregát M3 v apríli 2016 naďalej výrazne rástol, pričom jeho ročná miera rastu dosiahla 4,6 % (5,0 % v marci). Podobne ako v predchádzajúcich mesiacoch ročný rast menového agregátu M3 podporujú najmä jeho najlikvidnejšie zložky: menový agregát M1 v apríli zaznamenal ročné tempo rastu 9,7 % (10,1 % v marci).

Dynamika úverov pokračovala v postupnom oživovaní pozorovanom od začiatku roka 2014. Ročná miera zmeny úverov nefinančným korporáciám (upravená o predaj a sekuritizáciu úverov) dosiahla v apríli 2016 úroveň 1,2 % (1,1 % v marci). Vývoj podnikových úverov aj naďalej odráža oneskorenie úverového vývoja voči hospodárskemu cyklu, kreditné riziko a prebiehajúce úpravy bilancií finančného i nefinančného sektora. Ročná miera rastu objemu úverov domácnostiam (upravená o predaj a sekuritizáciu úverov) zostala v apríli celkovo stabilná na úrovni 1,5 % (1,6 % v marci).

Opatrenia menovej politiky prijaté od júna 2014 jednoznačne zlepšujú úverové podmienky pre podniky a domácnosti, ako aj úverové toky v rámci celej eurozóny. Komplexný balík nových menovopolitických opatrení prijatý v marci tohto roka prispieva k prebiehajúcemu oživeniu úverového rastu, a tým aj k oživeniu reálnej ekonomiky.

Porovnanie výsledkov ekonomickej analýzy so signálmi vyplývajúcimi z menovej analýzy potvrdilo potrebu zachovať primeranú mieru menovej akomodácie na zabezpečenie návratu inflácie k úrovni nižšej, ale blízkej 2 %, bez neprimeraného odkladu.

Menová politika je zameraná na udržiavanie cenovej stability v strednodobom horizonte a jej akomodačné nastavenie podporuje hospodársku aktivitu. Ako už Rada guvernérov viackrát zdôraznila, a ako znova jednoznačne zaznelo aj v rámci európskych i medzinárodných politických diskusií, pozitívny vplyv našich menovopolitických opatrení sa prejaví naplno len za predpokladu oveľa rozhodnejších krokov v ďalších politických oblastiach na úrovni jednotlivých krajín i celej Európy. Vzhľadom na stále vysokú štrukturálnu nezamestnanosť a slabý rast potenciálneho produktu v eurozóne má zásadný význam štrukturálna politika. Štrukturálne reformy sú potrebné vo všetkých krajinách eurozóny, hoci špecifické reformné ciele sa v jednotlivých ekonomikách líšia. Za súčasných okolností by mali byť prioritou opatrenia na zvýšenie produktivity a zlepšenie podnikateľského prostredia vrátane zabezpečenia adekvátnej verejnej infraštruktúry, ktoré sú nevyhnutným predpokladom zvýšenia investičnej aktivity a tvorby pracovných miest. K tomuto cieľu pozitívne prispeje aj rozšírenie súčasných investičných iniciatív vrátane predĺženia Junckerovho plánu a pokrok v oblasti únie kapitálových trhov. Rýchla a účinná realizácia štrukturálnych reforiem v súlade s odporúčaniami pre jednotlivé krajiny, ktoré nedávno zverejnila Európska komisia, povedie v prostredí akomodačnej menovej politiky nielen k vyššiemu udržateľnému hospodárskemu rastu v eurozóne, ale zároveň zvýši aj jej odolnosť voči globálnym šokom. K hospodárskemu oživeniu by mala prispievať aj rozpočtová politika, ktorá však zároveň musí i naďalej dodržiavať fiškálne pravidlá Európskej únie. Dôsledné uplatňovanie Paktu stability a rastu, ktoré je konzistentné z hľadiska času i jednotlivých krajín, má pre udržanie dôvery v rozpočtový rámec rozhodujúci význam. Všetky krajiny by sa zároveň mali snažiť o viac prorastový charakter rozpočtovej politiky.

Teraz sme pripravení odpovedať na vaše otázky.

Presné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.