Úvodné vyhlásenie na tlačovej konferencii

Mario Draghi, prezident ECB
Vítor Constâncio, viceprezident ECB
Frankfurt nad Mohanom 10. marca 2016

Dámy a páni, spolu s viceprezidentom vás srdečne vítame na dnešnej tlačovej konferencii. Dovoľte mi oboznámiť vás s výsledkom dnešného zasadania Rady guvernérov, na ktorom sa zúčastnil aj podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis.

Na základe našej pravidelnej ekonomickej a menovej analýzy sme dôkladne prehodnotili nastavenie menovej politiky, pričom sme brali do úvahy aj nové makroekonomické projekcie našich odborníkov do roka 2018. Rada guvernérov následne v rámci plnenia svojho cieľa cenovej stability prijala niekoľko opatrení. Tento komplexný súbor opatrení využíva synergie medzi rôznymi nástrojmi a je nastavený tak, aby vyvolal ďalšie uvoľnenie podmienok financovania, stimuloval poskytovanie nových úverov a tým posilnil dynamiku hospodárskeho oživenia v eurozóne a urýchlil návrat inflácie na úroveň nižšiu, ale blízku 2 %.

Po prvé, pokiaľ ide o kľúčové úrokové sadzby ECB, rozhodli sme sa znížiť úrokovú sadzbu hlavných refinančných operácií Eurosystému o 5 bázických bodov na 0,00 % a úrokovú sadzbu jednodňových refinančných operácií o 5 bázických bodov na 0,25 %. Úroková sadzba jednodňových sterilizačných operácií bola znížená o 10 bázických bodov na -0,40 %.

Po druhé, rozhodli sme sa zvýšiť objem nákupov v rámci programu nákupu aktív z terajších 60 mld. € na 80 mld. € mesačne. Nákupy majú prebiehať do konca marca 2017, v prípade potreby aj dlhšie, avšak minimálne dovtedy, kým sa podľa Rady guvernérov neprejaví trvalá zmena vývoja inflácie zodpovedajúca jej cieľu dosiahnuť mieru inflácie na úrovni nižšej, ale blízkej 2 % v strednodobom horizonte. V snahe zabezpečiť naďalej plynulý priebeh nákupu aktív sme sa tiež rozhodli zvýšiť limity podielu jednotlivých emitentov a emisií pri nákupe cenných papierov vydaných akceptovateľnými medzinárodnými organizáciami a multilaterálnymi rozvojovými bankami z 33 % na 50 %.

Po tretie, rozhodli sme sa rozšíriť zoznam aktív akceptovateľných v rámci pravidelných nákupov v novom programe nákupu aktív podnikového sektora o eurové dlhopisy investičného stupňa vydané nebankovými spoločnosťami usadenými v eurozóne. Tým sa ešte viac posilní vplyv nášho nákupu aktív na finančné podmienky v reálnej ekonomike. Nákupy v rámci nového programu sa začnú koncom druhého štvrťroka tohto roka.

Po štvrté, v júni 2016 sme sa rozhodli spustiť novú sériu štyroch cielených dlhodobejších refinančných operácií (TLTRO II), každá s dobou splatnosti štyri roky. Tieto nové operácie posilnia akomodačné nastavenie menovej politiky ECB a transmisiu menovej politiky zvýšením motivácie poskytovania bankových úverov reálnej ekonomike. Zmluvné strany budú oprávnené získať úvery až do výšky 30 % objemu akceptovateľných úverov k 31. januáru 2016. Úroková sadzba TLTRO II bude pevne stanovená po dobu trvania každej operácie na úrovni aktuálnej sadzby hlavných refinančných operácií Eurosystému v čase uzavretia obchodu. Pre banky, ktorých čistý objem poskytnutých úverov prekročí určitú stanovenú hodnotu, bude sadzba TLTRO II nižšia, pričom jej spodná hranica môže byť už na úrovni úrokovej sadzby jednodňových sterilizačných operácií v čase uzavretia obchodu. V rámci TLTRO II nebude platiť žiadna povinnosť predčasných splátok a bude možný prechod z TLTRO I.

V neposlednom rade vzhľadom na aktuálny výhľad cenovej stability Rada guvernérov očakáva, že kľúčové úrokové sadzby ECB zostanú na súčasnej alebo nižšej úrovni počas dlhšieho obdobia a rozhodne ešte podstatnú dobu po skončení čistého nákupu aktív.

Bližšie informácie o opatreniach prijatých Radou guvernérov budú zverejnené v osobitných tlačových správach dnes o 15.30 SEČ.

Dnešný komplexný súbor menovopolitických rozhodnutí popri opatreniach prijatých od júna 2014 predstavuje výrazný menový stimul, ktorý má byť protiváhou zvýšeným rizikám ohrozujúcim cieľ cenovej stability ECB. Hoci bude miera inflácie v najbližších mesiacoch v dôsledku vývoja cien ropy nevyhnutne veľmi nízka alebo dokonca záporná, je zároveň nevyhnutné predísť sekundárnym účinkom zabezpečením návratu inflácie na úroveň nižšiu, ale blízku 2 %, bez neprimeraného odkladu. Rada guvernérov bude v nadchádzajúcom období aj naďalej veľmi pozorne sledovať vývoj výhľadu cenovej stability.

Dovoľte mi teraz priblížiť vám, z čoho sme pri našom hodnotení vychádzali. Začnem ekonomickou analýzou. Medzištvrťročný rast reálneho HDP eurozóny dosiahol v poslednom štvrťroku 2015 hodnotu 0,3 %. Podporoval ho domáci dopyt, zatiaľ čo záporný príspevok čistého vývozu ho tlmil. Najnovšie výsledky prieskumov poukazujú na nižšie než očakávané tempo rastu začiatkom tohto roka. V nasledujúcom období očakávame, že hospodárske oživenie bude pokračovať miernym tempom. Domáci dopyt by mali naďalej podporovať opatrenia našej menovej politiky a ich priaznivý vplyv na finančné podmienky, ako aj ďalší nárast zamestnanosti vďaka predchádzajúcim štrukturálnym reformám. Nízka cena ropy by mala okrem toho v zvýšenej miere podporovať reálny disponibilný príjem domácností a súkromnú spotrebu, ako aj ziskovosť podnikov a investičnú aktivitu. Rozpočtová politika v krajinách eurozóny je navyše mierne expanzívna, čiastočne v dôsledku opatrení prijatých na podporu utečencov. Hospodárske oživenie v eurozóne však aj naďalej spomaľujú tlmené vyhliadky rastu v rozvíjajúcich sa ekonomikách, volatilné finančné trhy, nevyhnutné bilančné úpravy vo viacerých sektoroch a pomalé tempo implementácie štrukturálnych reforiem.

Tento výhľad sa v zásade odráža aj v makroekonomických projekciách odborníkov ECB pre eurozónu z marca 2016, podľa ktorých sa ročný reálny HDP zvýši o 1,4 % v roku 2016, 1,7 % v roku 2017 a 1,8 % v roku 2018. V porovnaní s decembrovými makroekonomickými projekciami odborníkov Eurosystému bol výhľad rastu reálneho HDP revidovaný mierne nadol, predovšetkým v dôsledku horších prognóz rastu svetového hospodárstva.

Riziká ohrozujúce výhľad rastu v eurozóne zostávajú na strane pomalšieho rastu. Súvisia predovšetkým so zvýšenou neistotou v súvislosti s vývojom svetovej ekonomiky, ako aj so širšími geopolitickými rizikami.

Podľa rýchleho odhadu Eurostatu ročná miera inflácie HICP v eurozóne vo februári 2016 dosiahla -0,2 % (v porovnaní s 0,3 % v januári). Na jej poklese sa podieľali všetky hlavné zložky HICP. Na základe súčasných cien futures energetických komodít sa očakáva, že miera inflácie zostane v nasledujúcich mesiacoch záporná a že v neskoršom priebehu roka 2016 sa zvýši. Neskôr by sa miera inflácia vďaka našim menovopolitickým opatreniam a očakávanému hospodárskemu oživeniu mala ďalej zvyšovať. Rada guvernérov bude pozorne sledovať cenotvorbu a vývoj miezd v eurozóne, pričom bude venovať osobitnú pozornosť tomu, aby sa momentálne nízka hladina inflácie nepremietla do sekundárnych účinkov na mzdový vývoj a cenotvorbu.

Tento vývoj sa zhruba odráža aj v makroekonomických projekciách odborníkov ECB pre eurozónu z marca 2016, podľa ktorých by mala ročná miera inflácie HICP dosiahnuť 0,1 % v roku 2016, 1,3 % v roku 2017 a 1,6 % v roku 2018. V porovnaní s decembrovými makroekonomickými projekciami odborníkov Eurosystému boli projekcie inflácie HICP upravené nadol, najmä v dôsledku poklesu cien ropy v posledných mesiacoch.

Pokiaľ ide o  menovú analýzu, najnovšie údaje potvrdzujú stabilný rast menového agregátu M3: ročná miera rastu M3 dosiahla v januári 2016 úroveň 5,0 % (4,7 % v decembri 2015). Ročný rast menového agregátu M3 naďalej podporujú najmä jeho najlikvidnejšie zložky: menový agregát M1 v januári zaznamenal ročné tempo rastu 10,5 % (10,8 % v decembri).

Dynamika úverov naďalej vykazuje postupné oživovanie pozorované od začiatku roka 2014. Ročná miera zmeny úverov nefinančným spoločnostiam (upravená o predaj a sekuritizáciu úverov) sa v januári 2016 zvýšila na 0,6 % (z 0,1 % v decembri 2015). Vývoj podnikových úverov aj naďalej odráža oneskorenie úverového vývoja voči hospodárskemu cyklu, kreditné riziko a prebiehajúce úpravy bilancií finančného i nefinančného sektora. Ročná miera rastu úverov domácnostiam (upravená o predaj a sekuritizáciu úverov) v januári 2016 zostala stabilná na úrovni 1,4 %. Opatrenia menovej politiky prijaté od júna 2014 jednoznačne zlepšujú úverové podmienky pre podniky a domácnosti, ako aj úverové toky v rámci celej eurozóny.

Porovnanie výsledkov ekonomickej analýzy so signálmi vyplývajúcimi z menovej analýzy potvrdilo potrebu ďalších menových stimulov na zabezpečenie návratu inflácie k úrovni nižšej, ale blízkej 2 %, bez neprimeraného odkladu.

Menová politika je zameraná na udržiavanie cenovej stability v strednodobom horizonte a jej akomodačné nastavenie podporuje hospodársku aktivitu. Pozitívny vplyv našich menovopolitických opatrení sa však naplno prejaví len v prípade rozhodných krokov v ďalších politických oblastiach. Vzhľadom na stále vysokú štrukturálnu nezamestnanosť a nízky potenciálny rast produkcie v eurozóne je potrebné prebiehajúce cyklické oživenie podporiť účinnými štrukturálnymi opatreniami. Nevyhnutným predpokladom zvýšenia investičnej aktivity a tvorby pracovných miest sú predovšetkým opatrenia na zvýšenie produktivity a zlepšenie podnikateľského prostredia vrátane adekvátnej verejnej infraštruktúry. Rýchla a účinná realizácia štrukturálnych reforiem v prostredí akomodačnej menovej politiky povedie nielen k vyššiemu udržateľnému hospodárskemu rastu v eurozóne, ale zároveň zvýši aj jej odolnosť voči globálnym šokom. Ako konštatovala Európska komisia, realizácia špecifických odporúčaní pre jednotlivé krajiny bola v roku 2015 naďalej pomerne obmedzená; vo väčšine krajín eurozóny je preto potrebné zintenzívniť reformné úsilie. Rozpočtová politika by mala prispievať k hospodárskemu oživeniu, zároveň však musí i naďalej dodržiavať fiškálne pravidlá Európskej únie. Dôsledné uplatňovanie Paktu stability a rastu má z hľadiska udržania dôvery v náš rozpočtový rámec rozhodujúci význam. Všetky krajiny by sa zároveň mali snažiť o viac prorastový charakter rozpočtovej politiky.

Teraz sme pripravení odpovedať na vaše otázky.

Presné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.