TLAČOVÁ KONFERENCIA

Christine Lagardová, prezidentka ECB
Luis de Guindos, viceprezident ECB

Frankfurt nad Mohanom 29. októbra 2020

Dámy a páni, spolu s viceprezidentom vás srdečne vítame na dnešnej tlačovej konferencii. Dovoľte nám oboznámiť vás s výsledkom dnešného zasadania Rady guvernérov, na ktorom sa zúčastnil aj výkonný podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis.

Opätovný nárast počtu infikovaných koronavírusom (COVID-19) znova ohrozuje verejné zdravie a vyhliadky hospodárskeho rastu v eurozóne i vo svete. Najnovšie informácie signalizujú rýchlejšie oslabovanie dynamiky hospodárskeho oživenia v eurozóne, než sa očakávalo, ktoré nastupuje po výraznom, i keď len čiastočnom a nerovnomernom zotavovaní hospodárskej aktivity počas letných mesiacov. Nárast počtu prípadov COVID-19 a s tým súvisiace sprísnenie opatrení proti šíreniu nákazy brzdí hospodársku aktivitu a predstavuje jednoznačné zhoršenie výhľadu vývoja v krátkodobom horizonte. Hoci vo výrobnom sektore oživenie aktivity pokračuje, v sektore služieb dochádza k jej viditeľnému spomaľovaniu. Napriek rozpočtovým opatreniam na podporu domácností a podnikov sa v správaní spotrebiteľov prejavuje opatrnosť, ktorá pramení z pandémie a jej následkov na zamestnanosť a príjmy. Zhoršenie stavu súvah a zvýšená neistota v spojitosti s výhľadom hospodárskeho vývoja navyše tlmí podnikové investície. Celková inflácia je tlmená nízkymi cenami energií a obmedzenými základnými cenovými tlakmi v prostredí nízkeho dopytu a významnej miery nevyužitých kapacít na trhu práce a trhoch tovarov a služieb.

Opatrenia menovej politiky, ktoré sme prijali od začiatku marca, pomáhajú zabezpečiť priaznivé finančné podmienky pre všetky sektory a krajiny eurozóny, čím zabezpečujú dôležitú podporu hospodárskej aktivity a ochranu strednodobej cenovej stability. V súčasnom prostredí rizík jednoznačne naklonených na stranu pomalšieho rastu bude Rada guvernérov pozorne vyhodnocovať nové informácie vrátane dynamiky pandémie, vyhliadok zavedenia očkovacích látok a vývoja výmenného kurzu. Nové kolo makroekonomických projekcií odborníkov Eurosystému v decembri bude príležitosťou na dôkladné prehodnotenie výhľadu hospodárskeho vývoja a bilancie rizík. Na základe tohto aktualizovaného hodnotenia Rada guvernérov v reakcii na vývoj situácie zodpovedajúcim spôsobom prekalibruje svoje nástroje s cieľom zabezpečiť naďalej priaznivé podmienky financovania na podporu hospodárskeho oživenia a zmierňovanie negatívneho vplyvu pandémie na projektovaný vývoj inflácie, čo prispeje k trvalej konvergencii inflácie k jej cieľu, v súlade s jej snahou o symetriu.

Dovtedy sme sa rozhodli opätovne potvrdiť akomodačné nastavenie našej menovej politiky.

Kľúčové úrokové sadzby ECB ponecháme na nezmenenej úrovni. Očakávame, že na súčasnej alebo nižšej úrovni zostanú, až kým nezaznamenáme, že sa výhľad vývoja inflácie počas horizontu našich projekcií výrazne približuje k úrovni dostatočnej blízkej, ale nižšej ako 2 %, a že sa tento vývoj inflácie konzistentne odráža v dynamike základnej inflácie.

Budeme pokračovať v uskutočňovaní nákupov v rámci núdzového pandemického programu nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP), ktorého celkový rámec predstavuje 1 350 mld. €. Tieto nákupy prispievajú k uvoľneniu celkového nastavenia menovej politiky, čím pomáhajú kompenzovať tlmiaci účinok pandémie na projektovaný vývoj inflácie. Nákup aktív bude aj naďalej prebiehať flexibilne z hľadiska času, jednotlivých tried aktív i jurisdikcií. Toto opatrenie nám umožní účinne tlmiť riziká ohrozujúce plynulú transmisiu menovej politiky. Čistý nákup aktív v rámci programu PEPP budeme uskutočňovať minimálne do konca júna 2021, v každom prípade však dovtedy, kým podľa Rady guvernérov nepominie kríza spôsobená epidémiou koronavírusu. Istinu zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu PEPP budeme reinvestovať minimálne do konca roka 2022. Redukcia portfólia PEPP v budúcnosti bude v každom prípade prebiehať riadeným spôsobom, aby nedošlo k ovplyvneniu primeraného nastavenia menovej politiky.

Čistý nákup aktív v rámci nášho programu nákupu aktív (asset purchase programme – APP) bude pokračovať mesačným tempom 20 mld. €, spolu s nákupom aktív v rámci dočasného dodatočného rámca vo výške 120 mld. € do konca roka. Naďalej očakávame, že mesačný čistý nákup aktív v rámci programu APP bude prebiehať dovtedy, kým to bude potrebné na posilnenie akomodačného vplyvu našich menovopolitických sadzieb, a že sa skončí krátko predtým, ako začneme zvyšovať kľúčové úrokové sadzby ECB. Máme v úmysle pokračovať v reinvestovaní plnej výšky istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu nákupu aktív ešte po dlhšiu dobu od chvíle, keď začneme zvyšovať kľúčové úrokové sadzby ECB, v každom prípade však dovtedy, kým to bude potrebné na zachovanie priaznivého stavu likvidity a výraznej miery menovej akomodácie.

Zároveň budeme aj naďalej poskytovať dostatok likvidity prostredníctvom našich refinančných operácií. Predovšetkým tretia séria cielených dlhodobejších refinančných operácií (targeted longer-term refinancing operation – TLTRO III) je pre banky aj naďalej atraktívnym zdrojom financovania, čo prispieva k poskytovaniu bankových úverov podnikom a domácnostiam.

Dovoľte mi teraz priblížiť vám, z čoho sme pri svojom hodnotení vychádzali. Začnem ekonomickou analýzou. Reálny HDP eurozóny v druhom štvrťroku 2020 medzištvrťročne klesol o 11,8 %. Po minime v apríli 2020 hospodárstvo eurozóny v treťom štvrťroku zaznamenalo výrazné oživenie, v rozsahu takmer polovice kontrakcie z prvého polroka. Z výrazného nárastu mier infekcie koronavírusom a súvisiaceho sprísnenia opatrení proti šíreniu nákazy od leta vyplýva jednoznačne negatívny vplyv na krátkodobý výhľad. Aktuálne konečné údaje, výsledky prieskumov a vysokofrekvenčné ukazovatele poukazujú na podstatné zmiernenie hospodárskej aktivity v poslednom štvrťroku tohto roka. Ďalším faktorom je pretrvávajúca rôznorodosť hospodárskeho vývoja v jednotlivých sektoroch. K spomaľovaniu aktivity opäť dochádza predovšetkým v sektore služieb, ktorého sa nové obmedzenia spoločenských aktivít a mobility dotýkajú najviac. Zatiaľ čo intenzitu oživenia na trhu práce a v oblasti spotreby a investícií bude zrejme tlmiť neistota spojená s ďalším vývojom pandémie, ekonomika eurozóny by mala v nasledujúcom období naďalej ťažiť z priaznivých podmienok financovania a expanzívnej rozpočtovej politiky.

Riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho rastu v eurozóne sú celkovo jednoznačne na strane pomalšieho rastu. Príčinou je predovšetkým nedávny nárast počtu infikovaných koronavírusom (COVID-19), súvisiace sprísnenie opatrení proti šíreniu nákazy a vysoká neistota v spojitosti s časovým priebehom pandémie a jej dôsledkami na hospodárske a finančné podmienky.

Ročná miera inflácie v eurozóne v septembri v dôsledku vývoja cien energií, neenergetických priemyselných tovarov a služieb klesla z augustových -0,2 % na -0,3 %. Na základe dynamiky cien ropy i dočasného zníženia dane z pridanej hodnoty v Nemecku je pravdepodobné, že celková inflácia zostane až do začiatku roka 2021 záporná. Krátkodobé cenové tlaky navyše zostanú obmedzené v dôsledku nízkeho dopytu, predovšetkým v oblasti cestovného ruchu a súvisiacich služieb, ako aj v dôsledku nižších mzdových tlakov a zhodnocovania výmenného kurzu eura. Po odznení následkov pandémie má oživenie dopytu, podporované akomodačnou rozpočtovou a menovou politikou, vyvolať tlak na rast inflácie v strednodobom horizonte. Trhové ukazovatele dlhodobejších inflačných očakávaní i ukazovatele odvodené z výsledkov prieskumov zostávajú prevažne nezmenené na nízkej úrovni.

Pokiaľ ide o menovú analýzu, miera rastu menového agregátu M3 v septembri 2020 vzrástla z augustových 9,5 % na 10,4 % a zostáva tak vysoko nad úrovňou zaznamenanou pred pandémiou COVID-19. Výrazný rast peňažnej zásoby je i naďalej odrazom domácej expanzie úverov a pokračujúceho nákupu aktív zo strany Eurosystému, ako aj preventívnych motívov, ktoré vedú k zvýšenému záujmu o likviditu v sektore držby peňazí. V tomto prostredí k rastu peňažnej zásoby naďalej najviac prispieva menový agregát M1, ktorý zahŕňa najlikvidnejšie formy peňazí.

Vývoj úverov poskytovaných súkromnému sektoru bol naďalej ovplyvňovaný následkami pandémie COVID-19 na hospodársku aktivitu. Po výraznom raste v počiatočných mesiacoch pandémie sa ročná miera rastu úverov nefinančným spoločnostiam v septembri v porovnaní s augustom nezmenila a predstavovala 7,1 %. Za týmto údajom sa však skrýva spomalenie nedávnych mesačných úverových tokov. Ročná miera rastu objemu úverov domácnostiam sa v septembri marginálne zvýšila z augustových 3,0 % na 3,1 %. Rast úverov súkromnému sektoru i naďalej ťaží z historicky nízkych sadzieb bankových úverov.

Podľa nášho prieskumu bankových úverov za tretí štvrťrok 2020 sa podmienky podnikových úverov sprísnili. Zatiaľ čo banky uvádzali naďalej priaznivé finančné a súvahové podmienky, vyššie vnímanie rizika sa mohlo negatívne prejaviť na ich ochote tvoriť úvery. Banky zapojené do prieskumu uvádzali pokles dopytu po podnikových úveroch v treťom štvrťroku, ktorý bol odrazom nižších potrieb núdzovej likvidity a spomaľovania podnikových investícií. Prieskum naznačuje zvýšenie čistého úverového dopytu domácností v treťom štvrťroku, pričom zároveň poukazuje i na zámer sprísniť podmienky poskytovania úverov domácnostiam.

Celkovo naše opatrenia spolu s opatreniami, ktoré prijali vlády jednotlivých krajín a európske inštitúcie, zostávajú nevyhnutné na podporu prístupu k financovaniu, i pre subjekty najviac postihnuté dôsledkami pandémie.

Porovnanie výsledkov ekonomickej analýzy so signálmi vyplývajúcimi z menovej analýzy potvrdilo, že podpora hospodárskej aktivity a jednoznačný vývoj inflácie smerom k úrovni nižšej, ale blízkej 2 % v strednodobom horizonte si vyžaduje výraznú mieru menovej akomodácie.

Pokiaľ ide o rozpočtovú politiku, vzhľadom na prudkú kontrakciu hospodárstva eurozóny a pokles súkromného dopytu má naďalej zásadný význam ambiciózna a koordinovaná rozpočtová politika. Hoci by rozpočtové opatrenia prijaté v reakcii na núdzovú situáciu spôsobenú pandémiou mali byť v čo najväčšej miere cielené a dočasné, nízky dopyt podnikov a domácností a zvýšené riziko oneskorenia oživenia si naďalej vyžadujú rozpočtovú podporu na národnej úrovni. Tri programy na podporu pracujúcich, podnikov a štátov, ktoré schválila Európska rada, v tomto smere predstavujú dôležitú finančnú pomoc.

Rada guvernérov si uvedomuje zásadnú úlohu balíka opatrení Next Generation EU a zdôrazňuje dôležitosť jeho bezodkladnej realizácie. Za predpokladu, že finančná pomoc bude vynaložená na produktívne verejné výdavky v spojení so štrukturálnymi politikami zameranými na zvyšovanie produktivity, balík Next Generation EU prispeje k rýchlejšiemu, intenzívnejšiemu a rovnomernejšiemu oživeniu a zvýši ekonomickú odolnosť a rastový potenciál ekonomík členských štátov, a tým podporí účinnosť menovej politiky v eurozóne. Takéto štrukturálne opatrenia sú obzvlášť dôležité pri riešení dlhodobých štrukturálnych a inštitucionálnych nedostatkov a rýchlejšom prechode na ekologické a digitálne hospodárstvo.

Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.

Doslovné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.