TLAČOVÁ KONFERENCIA

Christine Lagardová, prezidentka ECB
Luis de Guindos, viceprezident ECB

Frankfurt nad Mohanom 11. marca 2021

Dámy a páni, spolu s viceprezidentom vás srdečne vítame na dnešnej tlačovej konferencii. Dovoľte nám oboznámiť vás s výsledkom dnešného zasadania Rady guvernérov, na ktorom sa zúčastnil aj výkonný podpredseda Európskej komisie Valdis Dombrovskis.

Napriek predpokladanému zlepšovaniu celkovej hospodárskej situácie v priebehu roka 2021 naďalej panuje neistota v otázke krátkodobého výhľadu hospodárskeho vývoja, ktorá súvisí najmä s dynamikou vývoja pandémie a rýchlosťou očkovacích kampaní. Hospodársku aktivitu v eurozóne i vo svete podporuje oživenie svetového dopytu a dodatočné rozpočtové opatrenia. Neustále vysoký počet infikovaných koronavírusom (COVID-19), šírenie mutácií vírusu a s tým súvisiace rozširovanie a sprísňovanie opatrení proti šíreniu nákazy však hospodársku aktivitu v eurozóne v krátkodobom horizonte brzdia. V nasledujúcom období k očakávaniam rozhodného oživenia hospodárskej aktivity počas roka 2021 prispievajú prebiehajúce očkovacie kampane a predpokladané postupné uvoľňovanie opatrení proti šíreniu nákazy. Inflácia v posledných mesiacoch zaznamenala mierny nárast, a to najmä v dôsledku určitých prechodných faktorov a zvýšenia inflácie cien energií. Základné cenové tlaky však v prostredí nízkeho dopytu a výraznej miery nevyužitých kapacít na trhu práce a trhu tovarov a služieb zostávajú obmedzené. Hoci naše najnovšie projekcie predpovedajú postupné zintenzívnenie základných inflačných tlakov, zároveň potvrdzujú, že strednodobý inflačný výhľad sa v porovnaní s projekciami z decembra 2020 v podstate nezmenil a naďalej zaostáva za naším inflačných cieľom.

Za týchto okolností je naďalej nevyhnutné po dobu trvania pandémie zachovať priaznivé podmienky financovania. Podmienky financovania sa definujú ako holistický a rôznorodý súbor ukazovateľov, ktoré pokrývajú celý reťazec transmisie menovej politiky od bezrizikových úrokových sadzieb a výnosov štátnych dlhopisov až po výnosy podnikových dlhopisov a podmienky bankových úverov. Trhové úrokové sadzby od začiatku roka rastú, čo predstavuje riziko pre širšie podmienky financovania. Banky používajú bezrizikové úrokové sadzby a výnosy štátnych dlhopisov ako hlavné východisko pri určovaní úverových podmienok. Výrazné a trvalé zvýšenie týchto trhových úrokových sadzieb, bez potrebných protiopatrení, môže vyvolať predčasné sprísnenie podmienok financovania pre všetky sektory ekonomiky. To je nežiaduce v čase, keď je zachovanie priaznivých podmienok financovania naďalej potrebné na potláčanie neistoty a zvyšovanie dôvery v záujme podpory hospodárskej aktivity a ochrany strednodobej cenovej stability.

Za týchto okolností Rada guvernérov prijala nasledujúce rozhodnutia:

Po prvé, budeme pokračovať v čistom nákupe aktív v rámci núdzového pandemického programu nákupu aktív (pandemic emergency purchase programme – PEPP) s celkovým rámcom 1 850 mld. € aspoň do konca marca 2022, v každom prípade však dovtedy, kým podľa Rady guvernérov nepominie fáza krízy spôsobenej koronavírusom. Na základe spoločného posúdenia podmienok financovania a výhľadu vývoja inflácie Rada guvernérov očakáva, že počas nasledujúceho štvrťroka sa budú nákupy v rámci programu PEPP uskutočňovať podstatne rýchlejším tempom než počas prvých mesiacov tohto roka.

Nákupy budeme realizovať flexibilne podľa trhových podmienok, s cieľom predísť sprísneniu finančných podmienok, ktoré by nebolo v súlade s neutralizovaním tlmiaceho účinku pandémie na projektovaný vývoj inflácie. Flexibilný priebeh nákupov z hľadiska času, jednotlivých tried aktív a jurisdikcií bude navyše aj naďalej podporovať plynulú transmisiu menovej politiky. Ak bude možné zachovať priaznivé podmienky financovania i pri objeme nákupov, ktorý počas horizontu čistých nákupov v rámci programu PEPP nevyčerpá stanovený rámec, potom tento rámec nemusí byť využitý v plnom rozsahu. Rovnako môže byť rámec programu znova prekalibrovaný, ak to bude potrebné na zachovanie priaznivých podmienok financovania, ktoré prispejú k zmierňovaniu negatívneho šoku pandémie ohrozujúceho vývoj inflácie.

Budeme pokračovať v reinvestovaní istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu PEPP minimálne do konca roka 2023. Redukcia portfólia PEPP v budúcnosti bude v každom prípade prebiehať riadeným spôsobom, aby nedošlo k ovplyvneniu primeraného nastavenia menovej politiky.

Po druhé, čistý nákup v rámci programu nákupu aktív (asset purchase programme – APP) bude pokračovať tempom 20 mld. € za mesiac. Naďalej očakávame, že mesačný čistý nákup aktív v rámci programu APP bude prebiehať dovtedy, kým to bude potrebné na posilnenie akomodačného vplyvu našich menovopolitických sadzieb, a že sa skončí krátko predtým, ako začneme zvyšovať kľúčové úrokové sadzby ECB.

Zároveň máme v úmysle pokračovať v reinvestovaní plnej výšky istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu nákupu aktív ešte po dlhšiu dobu od chvíle, keď začneme zvyšovať kľúčové úrokové sadzby ECB, v každom prípade však dovtedy, kým to bude potrebné na zachovanie priaznivého stavu likvidity a výraznej miery menovej akomodácie.

Po tretie, Rada guvernérov sa rozhodla ponechať kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni. Očakávame, že na súčasnej alebo nižšej úrovni zostanú, až kým nezaznamenáme, že sa výhľad vývoja inflácie počas horizontu našich projekcií výrazne približuje k úrovni dostatočnej blízkej, ale nižšej ako 2 %, a že sa tento vývoj inflácie konzistentne odráža v dynamike základnej inflácie.

A napokon, aj naďalej budeme poskytovať dostatok likvidity prostredníctvom našich refinančných operácií. Predovšetkým tretia séria cielených dlhodobejších refinančných operácií (targeted longer-term refinancing operation – TLTRO III) je pre banky aj naďalej atraktívnym zdrojom financovania, čo prispieva k poskytovaniu bankových úverov podnikom a domácnostiam.

Zachovanie priaznivých podmienok financovania pre všetky sektory ekonomiky počas trvania pandémie zostáva nevyhnutné na podporu hospodárskej aktivity a ochranu strednodobej cenovej stability. Budeme tiež naďalej sledovať vývoj výmenného kurzu a jeho potenciálne účinky na strednodobý inflačný výhľad. Sme pripravení podľa potreby upraviť všetky svoje nástroje, aby sme zabezpečili trvalý vývoj inflácie smerom k nášmu inflačnému cieľu, a to v súlade s naším záväzkom týkajúcim sa jeho symetrie.

Dovoľte mi teraz priblížiť vám, z čoho sme pri svojom hodnotení vychádzali. Začnem ekonomickou analýzou. Reálny HDP eurozóny po výraznom oživení rastu v treťom štvrťroku 2020 v poslednom štvrťroku klesol o 0,7 %. Z celoročného hľadiska sa odhaduje pokles reálneho HDP v roku 2020 o 6,6 %, pričom hladina hospodárskej aktivity v poslednom štvrťroku zaostávala za predpandemickou úrovňou ku koncu roka 2019 o 4,9 %.

Najnovšie hospodárske údaje, prieskumy a vysokofrekvenčné ukazovatele poukazujú na stále slabú hospodársku aktivitu v prvom štvrťroku 2021, a to v dôsledku nepoľavujúcej pandémie a súvisiacich opatrení proti šíreniu nákazy. Je preto pravdepodobné, že v prvom štvrťroku tohto roka znova dôjde k poklesu reálneho HDP.

Hospodársky vývoj v jednotlivých krajinách a sektoroch prebieha naďalej nerovnomerne: sektor služieb je novými obmedzeniami sociálnych kontaktov a mobility zasiahnutý výraznejšie než priemyselný sektor, ktorý sa spamätáva rýchlejšie. Napriek rozpočtovým opatreniam na podporu domácností a podnikov sa v správaní spotrebiteľov naďalej prejavuje opatrnosť, ktorá pramení z pandémie a jej následkov na zamestnanosť a príjmy. Zhoršený stav podnikových súvah a zvýšená neistota v spojitosti s výhľadom hospodárskeho vývoja navyše stále tlmí podnikové investície.

V nasledujúcom období k očakávaniam výrazného oživenia hospodárskej aktivity v priebehu roka 2021 prispievajú prebiehajúce očkovacie kampane spolu s postupným uvoľňovaním opatrení proti šíreniu nákazy – za predpokladu, že nedôjde k nepriaznivému obratu vo vývoji pandémie. V strednodobom horizonte by mali oživenie ekonomiky eurozóny podporovať priaznivé podmienky financovania, expanzívna rozpočtová politika a oživenie dopytu v dôsledku postupného uvoľňovania opatrení proti šíreniu nákazy.

Toto hodnotenie sa v zásade odráža aj v základnom scenári makroekonomických projekcií odborníkov ECB pre eurozónu z marca 2021, podľa ktorých má ročný rast reálneho HDP dosiahnuť 4,0 % v roku 2021, 4,1 % v roku 2022 a 2,1 % v roku 2023. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov Eurosystému z decembra 2020 zostáva výhľad hospodárskeho vývoja celkovo nezmenený.

Riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho rastu v eurozóne v strednodobom horizonte sú celkovo vyváženejšie, hoci v krátkodobom horizonte prevažuje riziko pomalšieho vývoja. Lepšie vyhliadky svetového dopytu vďaka rozsiahlej rozpočtovej stimulácii a pokrok očkovacích kampaní sú na jednej strane povzbudivé. Na druhej strane, pokračovanie pandémie vrátane šírenia mutácií vírusu a ich následky na hospodársky vývoj a podmienky financovania naďalej predstavujú zdroj rizík pomalšieho rastu.

Ročná miera inflácie v eurozóne v januári a februári 2021 prudko stúpla z decembrových -0,3 % na 0,9 %. Nárast celkovej inflácie je odrazom viacerých idiosynkratických faktorov, ako je zrušenie dočasného zníženia DPH v Nemecku, oneskorenie výpredajov v niektorých krajinách eurozóny či vplyv nezvyčajne výrazných zmien váh v indexe HICP na rok 2021 a vyššia inflácia cien energií. Na základe súčasných cien ropných futures v najbližších mesiacoch pravdepodobne dôjde k zvýšeniu celkovej inflácie, hoci v priebehu roka sa očakáva určitá volatilita v dôsledku meniacej sa dynamiky faktorov, ktoré v súčasnosti vyvolávajú tlak na rast inflácie. Očakáva sa, že vplyv týchto faktorov na ročné miery inflácie začiatkom budúceho roka pominie. Základné cenové tlaky sa majú tento rok v dôsledku súčasných obmedzení ponuky a oživenia domáceho dopytu o niečo zvýšiť, aj keď celkovo majú zostať obmedzené, a to i vzhľadom na nízke mzdové tlaky a predchádzajúce zhodnocovanie eura. Po odznení následkov pandémie má klesanie vysokej miery nevyužitých kapacít, podporované akomodačnou rozpočtovou a menovou politikou, prispieť k postupnému nárastu inflácie v strednodobom horizonte. Ukazovatele odvodené z výsledkov prieskumov i trhové ukazovatele dlhodobejších inflačných očakávaní zostávajú na nízkej úrovni, aj keď trhové ukazovatele naďalej postupne rastú.

Toto hodnotenie sa v zásade odráža aj v základnom scenári makroekonomických projekcií odborníkov ECB pre eurozónu z marca 2021, podľa ktorých má ročná miera inflácie dosiahnuť 1,5 % v roku 2021, 1,2 % v roku 2022 a 1,4 % v roku 2023. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov Eurosystému z decembra 2020 bol inflačný výhľad na roky 2021 a 2022 najmä v dôsledku dočasných faktorov a vyššej inflácie cien energií zvýšený, zatiaľ čo na rok 2023 zostáva nezmenený.

Pokiaľ ide o menovú analýzu, ročná miera rastu menového agregátu M3 v januári 2021 dosiahla 12,5 % (12,4 % v decembri a 11,0 % v novembri 2020). K výraznému rastu peňažnej zásoby naďalej prispievali prebiehajúce nákupy aktív uskutočňované Eurosystémom, ktoré zostávajú najväčším zdrojom tvorby peňazí. V prostredí naďalej zvýšeného záujmu o likviditu v sektore držby peňazí a nízkych oportunitných nákladov držby najlikvidnejších foriem peňazí k rastu peňažnej zásoby naďalej najviac prispieva menový agregát M1.

Vývoj úverov súkromnému sektoru sa vyznačoval o niečo nižšou dynamikou úverovania nefinančných korporácií a stabilnou dynamikou úverov domácnostiam. Mesačný objem úverov nefinančným korporáciám pokračoval v trende mierneho spomaľovania pozorovanom od konca leta. Ročná miera rastu pritom zostala zhruba nezmenená na úrovni 7,0 % (7,1 % v decembri), čo je stále odrazom výrazného nárastu úverovania v prvej polovici roka. Ročná miera rastu úverov domácnostiam v januári zostala celkovo stabilná na úrovni 3,0 % (3,1 % v decembri) vďaka výrazne pozitívnej mesačnej zmene.

Celkovo naše opatrenia menovej politiky spolu s opatreniami, ktoré prijali vlády jednotlivých krajín a ďalšie európske inštitúcie, zostávajú nevyhnutné na podporu podmienok poskytovania bankových úverov a prístupu k financovaniu, predovšetkým pre subjekty najviac postihnuté pandémiou.

Porovnanie výsledkov ekonomickej analýzy so signálmi vyplývajúcimi z menovej analýzy potvrdilo, že podpora hospodárskej aktivity a jednoznačný vývoj inflácie smerom k úrovni nižšej, ale blízkej 2 % v strednodobom horizonte si vyžaduje výraznú mieru menovej akomodácie.

Pokiaľ ide o rozpočtovú politiku, vzhľadom na prudkú kontrakciu hospodárstva eurozóny má naďalej zásadný význam ambiciózna a koordinovaná rozpočtová politika. V tomto smere je vzhľadom na nízky dopyt podnikov a domácností v dôsledku pokračovania pandémie a súvisiacich opatrení proti šíreniu nákazy potrebné pokračovať v rozpočtovej podpore na národnej úrovni. Rozpočtové opatrenia prijaté v reakcii na núdzovú pandemickú situáciu by zároveň mali zostať v čo najväčšej miere cielené a dočasné v záujme účinného potláčania rizík a podpory rýchleho oživenia. Tri ochranné programy na podporu pracujúcich, podnikov a vlád, ktoré schválila Európska rada, predstavujú dôležitú finančnú pomoc.

Rada guvernérov si uvedomuje zásadnú úlohu balíka opatrení Next Generation EU a zdôrazňuje dôležitosť jeho bezodkladnej realizácie. Vyzýva členské štáty, aby urýchlili proces ratifikácie rozhodnutia o vlastných zdrojoch, dokončili svoje plány podpory obnovy a odolnosti a prostriedky použili na produktívne verejné výdavky, sprevádzané štrukturálnymi opatreniami zameranými na zvyšovanie produktivity. Program Next Generation EU by tak mohol prispieť k rýchlejšiemu, výraznejšiemu a jednotnejšiemu oživeniu a zároveň by sa zvýšila hospodárska odolnosť a rastový potenciál ekonomík členských štátov, čo by podporilo účinnosť menovej politiky v eurozóne. Takéto štrukturálne opatrenia sú obzvlášť dôležité pri riešení dlhodobých štrukturálnych a inštitucionálnych nedostatkov a rýchlejšom prechode na ekologické a digitálne hospodárstvo.

Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.

Doslovné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.