Úvodné vyhlásenie na tlačovej konferencii

Mario Draghi, prezident ECB
Vítor Constâncio, viceprezident ECB
Frankfurt nad Mohanom 20. októbra 2016

Dámy a páni, spolu s viceprezidentom vás srdečne vítame na dnešnej tlačovej konferencii. Dovoľte nám oboznámiť vás so závermi dnešného zasadania Rady guvernérov.

Na základe pravidelnej ekonomickej a menovej analýzy sme sa rozhodli ponechať kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni. Aj naďalej očakávame, že na súčasnej alebo nižšej úrovni zostanú počas dlhšieho obdobia a ešte podstatnú dobu po skončení čistého nákupu aktív. Pokiaľ ide o neštandardné opatrenia menovej politiky, potvrdzujeme, že mesačné nákupy aktív v objeme 80 mld. € majú prebiehať do konca marca 2017, v prípade potreby aj dlhšie, minimálne však dovtedy, kým sa podľa Rady guvernérov neprejaví trvalá zmena vývoja inflácie zodpovedajúca jej inflačnému cieľu.

Informácie získané od nášho zasadania uskutočneného začiatkom septembra potvrdzujú, že hospodárska aktivita v eurozóne i naďalej rastie síce miernym, ale rovnomerným tempom. V súlade s predchádzajúcimi očakávaniami dochádza aj k postupnému rastu inflácie. Hospodárstvo eurozóny naďalej odoláva nepriaznivým účinkom celosvetovej hospodárskej a politickej neistoty, a to aj vďaka komplexnému súboru našich menovopolitických opatrení, ktoré sa zasluhujú o veľmi priaznivé podmienky financovania pre podniky i domácnosti. Celkovo však základný scenár vývoja stále ohrozujú riziká pomalšieho rastu.

Sme i naďalej pripravení zachovať rovnakú mieru menovej akomodácie, ktorá je potrebná na trvalé nasmerovanie inflácie na úroveň nižšiu, ale blízku 2 % v strednodobom horizonte. V prípade potreby budeme naďalej uplatňovať všetky nástroje, ktoré máme v rámci svojho mandátu k dispozícii. V decembri Rada guvernérov v rámci svojho hodnotenia využije nové makroekonomické projekcie, s horizontom až do roka 2019, i výsledky činnosti výborov Eurosystému poverených posudzovaním možností plynulej realizácie nášho programu nákupu aktív do marca 2017, resp. podľa potreby aj dlhšie.

Dovoľte mi teraz priblížiť vám, z čoho sme pri našom hodnotení vychádzali. Začnem ekonomickou analýzou. Reálny HDP eurozóny, ktorý v prvom štvrťroku 2016 vzrástol o 0,5 %, sa v druhom štvrťroku medzištvrťročne zvýšil o 0,3 %. Najnovšie údaje a výsledky prieskumov poukazujú na pokračovanie rastu v treťom štvrťroku 2016 približne rovnakým tempom ako v druhom štvrťroku. Neskôr očakávame, že hospodárske oživenie bude pokračovať miernym, ale rovnomerným tempom. Domáci dopyt by mal stále ťažiť z účinkov našich menovopolitických opatrení na reálnu ekonomiku. Priaznivé podmienky financovania a zvýšenie ziskovosti podnikov naďalej podporujú oživenie investičnej aktivity. Reálny disponibilný príjem domácností a súkromnú spotrebu okrem toho tiež podporujú stále pomerne nízke ceny ropy a rovnomerný rast zamestnanosti, čiastočne zásluhou realizovaných štrukturálnych reforiem. Navyše rozpočtová politika v krajinách eurozóny bude v roku 2017 celkovo neutrálna. Hospodárske oživenie v eurozóne však má byť aj naďalej tlmené v dôsledku stále obmedzeného zahraničného dopytu, nevyhnutných bilančných úprav vo viacerých sektoroch a pomalého tempa implementácie štrukturálnych reforiem. Riziká ohrozujúce výhľad rastu v eurozóne zostávajú na strane pomalšieho rastu a súvisia najmä s vonkajším prostredím.

Ročná miera inflácie HICP eurozóny podľa Eurostatu v septembri 2016 vzrástla z augustových 0,2 % na 0,4 %. Hlavnou príčinou bol ďalší rast ročnej inflácie cien energií, pričom známky presvedčivého trendu rastu základnej inflácie zatiaľ nevidno. Čo sa týka budúceho vývoja, na základe súčasných cien ropných futures je pravdepodobné, že miera inflácie v najbližších mesiacoch mierne vzrastie, prevažne v dôsledku bázických efektov v ročnej miere zmeny cien energií. V rokoch 2017 a 2018 by sa mala miera inflácie vďaka našim menovopolitickým opatreniam a očakávanému hospodárskemu oživeniu ďalej zvyšovať.

Pokiaľ ide o menovú analýzu, menový agregát M3 v auguste 2016 naďalej výrazne rástol, pričom jeho ročná miera rastu dosiahla 5,1 % (4,9 % v júli). Podobne ako v predchádzajúcich mesiacoch ročný rast menového agregátu M3 podporujú najmä jeho najlikvidnejšie zložky: menový agregát M1 v auguste zaznamenal ročné tempo rastu 8,9 % (8,4 % v júli).

Dynamika úverov pokračovala v postupnom oživovaní pozorovanom od začiatku roka 2014. Ročná miera zmeny úverov nefinančným spoločnostiam v auguste 2016 predstavovala 1,9 %. Ročná miera rastu úverov domácnostiam zostala v auguste tiež stabilná, na úrovni 1,8 %. Hoci vývoj bankových úverov aj naďalej odráža oneskorenie úverového vývoja voči hospodárskemu cyklu, kreditné riziko a prebiehajúce úpravy bilancií finančného i nefinančného sektora, opatrenia menovej politiky zavedené od júna 2014 výrazne prispievajú k zlepšovaniu úverových podmienok pre podniky a domácnosti a tým aj úverových tokov v celej eurozóne.

Z prieskumu bankových úverov v eurozóne za tretí štvrťrok 2016 vyplýva určité ďalšie zlepšenie podmienok ponuky i dopytu úverov poskytovaných nefinančnému súkromnému sektoru. K priaznivejším úverovým podmienkam podľa bánk tiež naďalej prispieva program nákupu aktív ECB a záporná úroková sadzba jednodňových sterilizačných operácií.

Porovnanie výsledkov ekonomickej analýzy so signálmi vyplývajúcimi z menovej analýzy potvrdzuje potrebu zachovať rovnakú nevyhnutnú mieru menovej podpory, ktorá je potrebná na zabezpečenie návratu inflácie k úrovni nižšej, ale blízkej 2 %, bez neprimeraného odkladu.

Menová politika je zameraná na udržiavanie cenovej stability v strednodobom horizonte a jej akomodačné nastavenie podporuje hospodársku aktivitu. Ako Rada guvernérov už viackrát zdôraznila, a ako znova jednoznačne zaznelo aj v rámci európskych i medzinárodných politických diskusií, pozitívny vplyv našich menovopolitických opatrení sa prejaví naplno len za predpokladu oveľa rozhodnejších krokov v ďalších politických oblastiach na úrovni jednotlivých krajín i celej Európy. Na zníženie štrukturálnej nezamestnanosti a zvýšenie potenciálnej hospodárskej produkcie v eurozóne je potrebné podstatne zrýchliť tempo realizácie štrukturálnych reforiem. Štrukturálne reformy sú nevyhnutné vo všetkých krajinách eurozóny. Prioritou by mali byť opatrenia na zvýšenie produktivity a zlepšenie podnikateľského prostredia vrátane zabezpečenia adekvátnej verejnej infraštruktúry, ktoré sú nevyhnutným predpokladom zvýšenia investičnej aktivity a tvorby pracovných miest. K splneniu tohto cieľa prispeje aj rozšírenie súčasných investičných iniciatív vrátane predĺženia Junckerovho plánu a pokrok v oblasti únie kapitálových trhov a realizácie reforiem. Rýchla a účinná realizácia štrukturálnych reforiem povedie v prostredí akomodačnej menovej politiky nielen k vyššiemu udržateľnému hospodárskemu rastu v eurozóne, ale zároveň zvýši aj jej odolnosť voči globálnym šokom. K hospodárskemu oživeniu by mala prispievať aj rozpočtová politika, ktorá však zároveň musí i naďalej dodržiavať fiškálne pravidlá Európskej únie. Dôsledné uplatňovanie Paktu stability a rastu, ktoré je konzistentné z hľadiska času i jednotlivých krajín, má pre zabezpečenie dôvery v rozpočtový rámec naďalej rozhodujúci význam. Všetky krajiny by sa zároveň mali snažiť o viac prorastový charakter rozpočtovej politiky.

Teraz sme pripravení odpovedať na vaše otázky.

Presné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.