TLAČOVÁ KONFERENCIA

Mario Draghi, prezident ECB
Luis de Guindos, viceprezident ECB
Riga 14. júna 2018

Aktualizované z dôvodu úpravy prekladu.

Dámy a páni, spolu s viceprezidentom vás srdečne vítame na dnešnej tlačovej konferencii. Rád by som sa poďakoval viceguvernérke Razmusovej za prejavenú pohostinnosť a vyjadril osobitnú vďaku jej spolupracovníkom za vynikajúcu organizáciu dnešného zasadania Rady guvernérov. Teraz mi dovoľte oboznámiť vás s výsledkom nášho zasadania.

Od samého začiatku nášho programu nákupu aktív (asset purchase programme – APP) v januári 2015 Rada guvernérov podmieňovala výšku čistého nákupu aktív rozsahom trvalej zmeny vývoja inflácie smerom k úrovni nižšej, ale blízkej 2 % v strednodobom horizonte. Dnes Rada guvernérov uskutočnila dôkladnú analýzu stavu tohto vývoja, okrem iného s prihliadnutím na najnovšie makroekonomické projekcie odborníkov Eurosystému, ukazovatele cenových a mzdových tlakov a neistoty spojené s výhľadom vývoja inflácie.

Na základe tohto hodnotenia Rada guvernérov dospela k záveru, že rozsah doterajšej trvalej zmeny vývoja inflácie je významný. Vzhľadom na pevné ukotvenie dlhodobejších inflačných očakávaní, silu hospodárstva eurozóny a naďalej významnú mieru menovej akomodácie máme dôvod očakávať, že udržateľná konvergencia inflácie smerom k nášmu cieľu bude v nasledujúcom období pokračovať, a to aj po postupnom ukončení nášho čistého nákupu aktív.

Rada guvernérov preto prijala nasledujúce rozhodnutia:

Po prvé, pokiaľ ide o neštandardné opatrenia menovej politiky, v čistom nákupe v rámci programu nákupu aktív v súčasnom objeme 30 mld. € za mesiac budeme pokračovať do konca septembra 2018. Očakávame, že po septembri 2018 v závislosti od nových údajov potvrdzujúcich náš strednodobý inflačný výhľad mesačný objem čistého nákupu aktív až do konca decembra 2018 znížime na 15 mld. €, a následne čistý nákup ukončíme.

Po druhé, máme v úmysle pokračovať v reinvestovaní istiny zo splatených cenných papierov nakúpených v rámci programu nákupu aktív aj po skončení čistého nákupu aktív, a to počas dlhšieho obdobia, v každom prípade však dovtedy, kým to bude potrebné na zachovanie priaznivého stavu likvidity a výraznej miery menovej akomodácie.

Po tretie, rozhodli sme sa ponechať kľúčové úrokové sadzby ECB nezmenené a očakávame, že na súčasnej úrovni zostanú minimálne do konca leta 2019, v každom prípade však dovtedy, kým to bude potrebné na zabezpečenie vývoja inflácie, ktorý je v súlade so súčasnými očakávaniami trvalej zmeny vývoja.

Dnešné menovopolitické rozhodnutia zachovávajú súčasnú výraznú mieru menovej akomodácie, ktorá zabezpečí pokračovanie trvalej konvergencie inflácie k úrovni nižšej, ale blízkej 2 % v strednodobom horizonte. Ďalšie zintenzívnenie domácich cenových tlakov a žiadaný vývoj celkovej inflácie v strednodobom horizonte si i naďalej vyžaduje značnú menovopolitickú stimuláciu. Táto podpora sa bude i naďalej poskytovať formou čistého nákupu aktív až do konca roka, prostredníctvom rozsiahleho objemu nadobudnutých aktív a súvisiacich reinvestícií, ako aj prostredníctvom našej rozsiahlejšej signalizácie budúceho nastavenia kľúčových úrokových sadzieb ECB. Rada guvernérov je v každom prípade pripravená vhodným spôsobom upraviť všetky svoje nástroje, aby zabezpečila pokračovanie trvalého vývoja inflácie smerom k svojmu inflačnému cieľu.

Dovoľte mi teraz priblížiť vám, z čoho sme pri svojom hodnotení vychádzali. Začnem ekonomickou analýzou. Kvartálny rast reálneho HDP sa v prvom štvrťroku 2018 mierne spomalil na 0,4 %, v porovnaní s 0,7 % v predchádzajúcich štvrťrokoch. Toto zmiernenie je odrazom spomalenia veľmi rýchleho rastu zaznamenaného v roku 2017, znásobeného nárastom neistoty a určitými prechodnými a ponukovými faktormi na domácej i svetovej úrovni, ako aj slabšími podnetmi zahraničného obchodu. Najnovšie hospodárske ukazovatele a výsledky prieskumov sú síce slabšie, i naďalej však zodpovedajú pokračujúcemu stabilnému a plošnému hospodárskemu rastu. Naše menovopolitické opatrenia, ktoré prispievajú k procesu oddlžovania, naďalej podporujú domáci dopyt. Súkromná spotreba ťaží z pokračujúceho rastu zamestnanosti, ktorý je čiastočne výsledkom uskutočnených reforiem na trhu práce, i zo zvyšovania majetku domácností. Podniková investičná aktivita ťaží z priaznivých podmienok financovania, rastu ziskovosti podnikov a stabilného dopytu. Investície do nehnuteľností na bývanie zostávajú výrazné. Očakáva sa i pokračovanie plošnej expanzie svetového dopytu, ktorá stimuluje vývoz z eurozóny.

Toto hodnotenie celkovo vyplýva i z makroekonomických projekcií odborníkov Eurosystému pre eurozónu z júna 2018. Podľa nich by sa mal ročný reálny HDP zvýšiť o 2,1 % v roku 2018, o 1,9 % v roku 2019 a o 1,7 % v roku 2020. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov ECB z marca 2018 bol výhľad rastu reálneho HDP na rok 2018 upravený nadol a na roky 2019 a 2020 zostáva nezmenený.

Riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho rastu v eurozóne zostávajú celkovo vyvážené. Neistota súvisiaca s globálnymi faktormi vrátane hrozby zvýšeného protekcionizmu sa však zvýraznila. Okrem toho je potrebné sledovať riziko dlhodobo zvýšenej volatility finančného trhu.

Podľa rýchleho odhadu Eurostatu ročná miera inflácie HICP v eurozóne v máji 2018 stúpla z aprílových 1,2 % na 1,9 %, Príčinou bol vyšší podiel inflácie cien energií, potravín a služieb. Na základe súčasných cien ropných futures je pravdepodobné, že ročné miery celkovej inflácie sa budú po zvyšok roka pohybovať okolo súčasnej úrovne. Hoci ukazovatele základnej inflácie vo všeobecnosti zostávajú tlmené, v porovnaní s predchádzajúcimi nízkymi hodnotami rastú. Vzhľadom na vysokú mieru využívania kapacít, rastúci nedostatok pracovnej sily na trhu práce a rast miezd dochádza k zvyšovaniu domácich cenových tlakov. Neistota spojená s výhľadom inflácie klesá. Pokiaľ ide o ďalší vývoj, očakáva sa, že základná inflácia sa koncom roka zvýši a neskôr v strednodobom horizonte bude postupne rásť za podpory našich menovopolitických opatrení, pokračujúcej hospodárskej expanzie, zodpovedajúcej absorpcie nevyužitých kapacít a zrýchľovania mzdového rastu.

Toto hodnotenie celkovo vyplýva i z makroekonomických projekcií odborníkov Eurosystému pre eurozónu z júna 2018, podľa ktorých ročná miera inflácie HICP v rokoch 2018, 2019 a 2020 dosiahne 1,7 %. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov ECB z marca 2018 bol výhľad vývoja celkovej inflácie HICP na roky 2018 a 2019 upravený výrazne nahor, a to najmä vzhľadom na vyššie ceny ropy.

Pokiaľ ide o menovú analýzu, rast menového agregátu M3 v apríli 2018 dosiahol 3,9 %, v porovnaní s 3,7 % v marci a 4,3 % vo februári. Zatiaľ čo nižšia dynamika agregátu M3 v posledných mesiacoch je predovšetkým odrazom zníženia mesačného objemu čistého nákupu aktív od začiatku roka, rast agregátu M3 je i naďalej podporovaný účinkom menovopolitických opatrení ECB a nízkymi oportunitnými nákladmi držby najlikvidnejších vkladov. K rastu peňažnej zásoby tak i naďalej najviac prispieval peňažný agregát M1, hoci jeho predtým vysoké ročné tempo rastu v posledných mesiacoch klesá.

Oživovanie rastu úverov súkromnému sektoru pozorované od začiatku roka 2014 pokračuje. Ročná miera rastu úverov nefinančným korporáciám v apríli 2018 predstavovala 3,3 % (rovnako ako v predchádzajúcom mesiaci), pričom stabilná zostala i ročná miera rastu úverov domácnostiam (2,9 %).

Účinok opatrení menovej politiky prijatých od júna 2014 naďalej výraznou mierou prispieva k zlepšovaniu úverových podmienok pre podniky a domácnosti a úverových tokov v rámci celej eurozóny. Vyplýva to i z výsledkov posledného prieskumu o prístupe podnikov v eurozóne k financovaniu, podľa ktorých majú lepší prístup k financovaniu predovšetkým malé a stredné podniky.

Porovnanie výsledkov ekonomickej analýzy so signálmi vyplývajúcimi z menovej analýzy potvrdilo, že dnešné rozhodnutia menovej politiky zabezpečia výraznú mieru menovej akomodácie potrebnú na zabezpečenie pokračovania trvalého návratu inflácie k úrovni nižšej, ale blízkej 2 % v strednodobom horizonte.

Pozitívny účinok našich menovopolitických opatrení sa prejaví naplno len za predpokladu rozhodnejších krokov v ďalších politických oblastiach, zameraných na zvýšenie dlhodobejšieho rastového potenciálu a obmedzenie zdrojov rizík. V záujme zvýšenia odolnosti, zníženia štrukturálnej nezamestnanosti a podpory produktivity a rastového potenciálu eurozóny je potrebné podstatne zrýchliť tempo realizácie štrukturálnych reforiem v krajinách eurozóny. Pokiaľ ide o rozpočtovú politiku, prebiehajúca plošná hospodárska expanzia je dôvodom na doplnenie fiškálnych rezerv, predovšetkým v prípade krajín s naďalej vysokým zadlžením verejnej správy. Všetkým krajinám by pomohlo zintenzívniť snahy o viac prorastový charakter verejných financií. Dôsledné, transparentné a konzistentné uplatňovanie Paktu stability a rastu a postupu pri makroekonomickej nerovnováhe, z hľadiska časovej kontinuity i jednotlivých krajín, má pre zvýšenie odolnosti hospodárstva eurozóny naďalej zásadný význam. Zlepšovanie fungovania hospodárskej a menovej únie zostáva prioritou. Rada guvernérov naliehavo vyzýva na prijatie konkrétnych a rozhodných krokov na dobudovanie bankovej únie a únie kapitálových trhov.

Teraz sme pripravení zodpovedať vaše otázky.

Presné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.