TLAČOVÁ KONFERENCIA

Mario Draghi, prezident ECB
Vítor Constâncio, viceprezident ECB
Frankfurt nad Mohanom 7. septembra 2017

Dámy a páni, spolu s viceprezidentom vás srdečne vítame na dnešnej tlačovej konferencii. Dovoľte nám oboznámiť vás so závermi dnešného zasadania Rady guvernérov.

Na základe pravidelnej ekonomickej a menovej analýzy sme sa rozhodli ponechať kľúčové úrokové sadzby ECB na nezmenenej úrovni. Očakávame, že na súčasnej úrovni zostanú dlhšie, a to ešte podstatnú dobu po skončení čistého nákupu aktív. Pokiaľ ide o neštandardné opatrenia menovej politiky, potvrdzujeme, že náš čistý nákup aktív by mal prebiehať súčasným tempom 60 mld. € za mesiac až do konca decembra 2017, v prípade potreby aj dlhšie, avšak rozhodne až dovtedy, kým sa podľa Rady guvernérov neprejaví trvalá zmena vývoja inflácie zodpovedajúca jej inflačnému cieľu. Popri čistom nákupe sa zároveň reinvestujú splátky istiny zo splatných cenných papierov nakúpených v rámci programu nákupu aktív.

Aktuálne informácie vrátane najnovších projekcií našich odborníkov potvrdzujú viac-menej nezmenený strednodobý výhľad hospodárskeho rastu a vývoja inflácie v eurozóne. Hospodárska expanzia, ktorej tempo v prvom štvrťroku 2017 prekonalo očakávania, je naďalej stabilná a má široký sektorový a geografický rozsah. Nedávna volatilita výmenného kurzu na druhej strane vyvoláva neistotu, ktorú je vzhľadom na jej možný vplyv na strednodobý výhľad cenovej stability potrebné monitorovať.

Hoci vzhľadom na pokračujúcu konjunktúru možno počítať s tým, že inflácia sa postupne vydá smerom k úrovni zodpovedajúcej nášmu inflačnému cieľu, dostatočne výrazný rast inflácie zatiaľ nevyvolala. Miery základnej inflácie sa v posledných mesiacoch mierne zvýšili, no celkovo zostávajú nevýrazné. Na postupné zintenzívnenie základných inflačných tlakov a podporu vývoja celkovej inflácie v strednodobom horizonte je preto naďalej potrebná veľmi výrazná miera menovej akomodácie. V prípade zhoršenia výhľadu vývoja, resp. ak finančné podmienky prestanú zodpovedať ďalšiemu napredovaniu k trvalej zmene vývoja inflácie, sme pripravení rozšíriť program nákupu aktív a/alebo predĺžiť jeho trvanie. Túto jeseň budeme rozhodovať o kalibrácii našich menovopolitických nástrojov na obdobie po skončení roka, pričom budeme zohľadňovať očakávaný vývoj inflácie a finančné podmienky nevyhnutné na zabezpečenie trvalého návratu inflácie k úrovni nižšej, ale blízkej 2 %.

Dovoľte mi teraz priblížiť vám, z čoho sme pri našom hodnotení vychádzali. Začnem ekonomickou analýzou. Reálny HDP eurozóny, ktorý v prvom štvrťroku 2017 vzrástol o 0,5 %, sa v druhom štvrťroku medzikvartálne zvýšil o 0,6 %. Z výsledkov prieskumov vyplýva pokračujúci plošný rast v najbližšom období. Naše menovopolitické opatrenia stimulujú domáci dopyt a umožňujú pokračovať v procese oddlžovania. Súkromná spotreba profituje z rastu zamestnanosti, ktorý je okrem iného výsledkom uskutočnených reforiem na trhu práce, i zo zvyšovania majetku domácností. Prebiehajúce oživenie investičnej aktivity naďalej ťaží z veľmi priaznivých podmienok financovania a rastu ziskovosti podnikov. Rozsiahle globálne oživenie bude okrem toho podporovať vývoz z eurozóny.

Toto hodnotenie sa v zásade odráža aj v septembrových makroekonomických projekciách odborníkov ECB pre eurozónu. Podľa nich by sa mal ročný reálny HDP zvýšiť o 2,2 % v roku 2017, o 1,8 % v roku 2018 a o 1,7 % v roku 2019. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov Eurosystému z júna 2017 bol výhľad rastu reálneho HDP na rok 2017 vzhľadom na nedávne výraznejšie tempo hospodárskeho rastu upravený nahor, pričom na neskoršie obdobie zostáva zhruba nezmenený.

Riziká ohrozujúce výhľad hospodárskeho rastu v eurozóne zostávajú celkovo vyvážené. Súčasná pozitívna cyklická dynamika na jednej strane zvyšuje šance na výraznejší hospodársky rast, než sa očakáva. Na druhej strane naďalej existujú riziká pomalšieho rastu súvisiace predovšetkým s globálnymi faktormi a vývojom na devízových trhoch.

Ročná miera inflácie HICP v eurozóne dosiahla v auguste 1,5 %. Čo sa týka budúceho vývoja, na základe súčasných cien ropných futures je pravdepodobné, že ročná miera celkovej inflácie sa ku koncu roka dočasne zníži, najmä v dôsledku bázických efektov cien energií. Miera základnej inflácie sa pritom v posledných mesiacoch mierne zvýšila, hoci zatiaľ nevykazuje známky presvedčivého trendu rastu. Domáce nákladové tlaky, najmä zo strany trhu práce, sú naďalej nevýrazné. V strednodobom horizonte sa očakáva postupný rast základnej inflácie v eurozóne, ktorý majú podporiť naše menovopolitické opatrenia, pokračujúca hospodárska expanzia, zodpovedajúca postupná absorpcia nevyužitých kapacít a rastúce mzdy.

Toto hodnotenie sa v zásade odráža aj v septembrových makroekonomických projekciách odborníkov ECB pre eurozónu, podľa ktorých ročná miera inflácie HICP dosiahne 1,5 % v roku 2017, 1,2 % v roku 2018 a 1,5 % v roku 2019. V porovnaní s makroekonomickými projekciami odborníkov Eurosystému z júna 2017 boli projekcie celkovej inflácie HICP upravené mierne nadol, najmä v dôsledku nedávneho zhodnotenia výmenného kurzu eura.

Pokiaľ ide o menovú analýzu, menový agregát M3 napriek určitej mesačnej volatilite naďalej rastie výrazným tempom, pričom jeho ročná miera rastu v júli 2017 dosiahla 4,5 % (5,0 % v júni). Podobne ako v predchádzajúcich mesiacoch ročný rast menového agregátu M3 podporujú najmä jeho najlikvidnejšie zložky: menový agregát M1 v júli 2017 zaznamenal ročné tempo rastu 9,1 % (9,7 % v júni).

Oživenie rastu úverov súkromnému sektoru pozorované od začiatku roka 2014 pokračuje. Ročná miera rastu úverov nefinančným korporáciám sa v júli 2017 zvýšila na 2,4 % (z 2,0 % v júni), zatiaľ čo ročná miera rastu úverov domácnostiam zostala prevažne nezmenená na úrovni 2,6 %. Účinok opatrení menovej politiky prijatých od júna 2014 naďalej výraznou mierou prispieva k zlepšovaniu úverových podmienok pre podniky a domácnosti, prístupu k úverovým zdrojom (predovšetkým pre malé a stredné podniky) a úverových tokov v rámci celej eurozóny.

Porovnanie výsledkov ekonomickej analýzy so signálmi vyplývajúcimi z menovej analýzy potvrdilo potrebu zachovať veľmi výraznú mieru menovej akomodácie na zabezpečenie trvalého návratu inflácie k úrovni nižšej, ale blízkej 2 %.

Pozitívny vplyv našich menovopolitických opatrení sa prejaví naplno len za predpokladu rozhodných krokov v ďalších politických oblastiach, zameraných na zvýšenie dlhodobejšieho rastového potenciálu a obmedzenie zdrojov rizík. V záujme zvýšenia odolnosti, zníženia štrukturálnej nezamestnanosti a podpory rastového potenciálu a produktivity eurozóny je potrebné podstatne zrýchliť tempo realizácie štrukturálnych reforiem. Pokiaľ ide o rozpočtovú politiku, všetkým krajinám by pomohlo zintenzívniť snahy o viac prorastový charakter verejných financií. Dôsledné, transparentné a konzistentné uplatňovanie Paktu stability a rastu a postupu pri makroekonomickej nerovnováhe, z hľadiska časovej kontinuity i jednotlivých krajín, má pre zvýšenie odolnosti hospodárstva eurozóny naďalej zásadný význam. Posilňovanie hospodárskej a menovej únie zostáva prioritou. Rada guvernérov víta prebiehajúce diskusie o ďalšom zlepšovaní inštitucionálnej štruktúry hospodárskej a menovej únie.

Teraz sme pripravení odpovedať na vaše otázky.

Presné znenie odsúhlasené Radou guvernérov sa nachádza v pôvodnej anglickej verzii.